V prvý jesenný deň bola vyhlásená všeobecná mobilizácia. Napriek podpísaným dohodám začínalo byť jasné, že spoliehať sa na pomoc zvonka nestačí. Vlk obchádzal košiar a veľkí, čo malým sľúbili ochranu, začali s vlkom vyjednávať. Keď mu podhodia zopár ovcí, na ktoré si robí zálusk, nechá ich vlastné ovce na pokoji. Zavládla beznádej.
A potom, v posledný septembrový utorok, sa v Žiline stalo niečo zvláštne.
Dvaja veční súperi v boji o pravého Boha si prestali vyčítať udalosti spred devätnástich storočí.
Veriaci a bezverci zabudli na vzájomné prekáračky.
Utíchli žabomyšie sokoloorlie spory.
Starostovia štyroch telovýchovných organizácií sa nemohli dlhšie dívať na bezmocnosť a rezignáciu a začali konať.
27. 9. 1938 sa v uliciach Žiliny objavili plagáty vyzývajúce na spoločný odpor pri obrane vlasti. Pod výzvou sú podpísaní:
Dr. Alex Márton - starosta Makkabi
Ladislav Petrovský - starosta Orla
Emil Blaško - starosta Robotníckej telovýchovnej jednoty
Dr. Jozef Lázenský - starosta Sokola
Dr. Tibor Jesenský - okresný náčelník
Bol to posledný pokus zvrátiť vývoj, bohužiaľ neúspešný. O dva dni neskôr, 29. 9. 1938, bola v Mníchove podpísaná dohoda medzi predstaviteľmi Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska, ktorá dostala synonymum zrada. Jej výsledkom bolo tretinové oklieštenie územia Československa a následné udalosti.
Obetované ovce nestačili na ukojenie vlčieho hladu a národ opäť oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa. Lenže tentokrát to bolo ešte oveľa horšie ako v čase, keď básnik skladal Krvavé sonety.
Neidealizujem si dobu a "jednotnosť všetkých složiek občianstva" beriem s rezervou. Pri pozornejšom skúmaní plagátu som si všimla ceruzkou pripísaný komentár. Neznámy autor svoj postoj k telovýchovným spolkom vyjadril slovami "do riti".
Čo sa stalo s ľuďmi z plagátu, ktorý som našla doma na povale, nevie ani inokedy vševediaci Google. Nová garnitúra sa s odlišnými prúdmi nebabrala. Na rozdiel od spomenutého dobového komentátora poslala jedných do mecha a druhých do plynu.
Dovtedy ako-tak súdržné žilinské obyvateľstvo sa rozdelilo. Dosť podstatná časť oslavovala pod balkónom svojho vodcu a splnenie "tisícročných snáh".
Iná časť obyvateľstva bola vypravená na cestu bez spiatočného lístka.
Je moderným trendom súčasnosti analyzovať a prehodnocovať dejiny. Každá historická udalosť je posudzovaná z mnohých strán, žongluje sa s pojmami menšieho zla alebo nevyhnutnosti. Operuje sa machiavellistickým účelom, ktorý svätí prostriedky.
Z tohto hľadiska je možno výzva piatich náčelníkov v Žiline spred šesťdesiatich deviatich rokov naivným a zbytočným gestom, ktoré aj tak nemohlo zvrátiť koleso dejín.
Lenže niekedy nastane okamih, keď človek cíti, že musí urobiť niečo, čo je z pragmatického hľadiska naivné a zbytočné. Vie, že riskuje a tuší, že to nedopadne dobre. Koná spontánne, bez dlhých analýz, a urobí to, čo považuje za správne.
Pretože v danom okamihu je jeho svedomie silnejšie ako všetko ostatné.
