Dlhé roky som strávil nakrúcaním dokumentárnych filmov po celom svete. Často som rozmýšľal nad tým, čo sa stalo s ľuďmi, ktorých som tam stretol a ktorých príbehy som zachytil.
Tento príbeh sa začal pred 45 rokmi
V roku 1968 som bol mladý producent pre Kanadskú spoločnosť pre vysielanie /CBC/, keď ma vyslali do Dahomey (dnešný Benin) v západnej Afrike nakrútiť dokumentárny film pre CBC a UNICEF. Film bol súčasťou série „Deti sveta“. Aby som natočil celú sériu, precestoval som 10 krajín, ale teraz by som sa chcel podeliť o príbeh z Beninu.
Film sa odohrával v Ganvie, osade s 22 000 obyvateľmi, vystavanej na koloch uprostred jazera Nokoué. Naším zadaním bolo zachytiť príbeh jediného dieťaťa, ktorému pomáhal UNICEF.
Takto som stretol Nicolasa.
Stál v malej triede v UNICEF škole. Vtedy to bola jediná škola v Ganvie. Nicolas bol veľmi bystrý, hoci plachý 11-ročný chlapec, ktorý sa mal stať stredobodom môjho príbehu. Bolo na ňom niečo zvláštne. Vyžarovala z neho tichá sebadôvera.
Ale v Ganvie bol vtedy každý deň bojom o prežitie.
Nicolas sa denne plavil dlhé hodiny na kanoe k jedinému zdroju pitnej vody široko-ďaleko, aby pre svoju rodinu zabezpečil pitnú vodu. A tiež chytal ryby, rovnako ako ostatní chlapci v dedine. Nicolas vedel, že sa od neho očakáva, aby sa stal rybárom tak, ako všetci muži v jeho dedine.
“Keď sa narodíte v Ganvie, ostanete tam žiť navždy… Myslel som, že sa aj ja stanem rybárom.”
Nicolas Mignanwande, učiteľ na dôchodku
Páčila sa mi predstava, že to bolo práve počas tých dlhých plavieb na kanoe, keď si uvedomil, že sa jeho život môže uberať aj inou cestou. S Nicolasom a jeho rodinou som strávil 10 dní, počas ktorých som zachytil život v Ganvie a jedinú nádej, ktorú Nicolas mal – školu.
Neočakávaný zvrat udalostí
Celých 45 rokov som často premýšľal o tom, čo sa asi s Nicolasom stalo.
Medzitým som nakrútil mnoho iných dokumentárnych filmov a vychoval dve vlastné deti, no na Nicolasa som neprestal myslieť - až donedávna.
Tento príbeh nabral nečakaný smer, keď som spoznal Celine Ahodeken, ktorá žila neďaleko môjho domova v Lions Bay v Britskej Kolumbii. Celine držala v rukách farebný pletený kôš, podobný tým, ktoré som si pamätal z Beninu. Ťahalo ma to k nej a rozprávali sme sa o tom, aký je život v Benine dnes. Povedal som jej o mojom dokumentárnom filme a potom som jej rozpovedal aj Nicolasov príbeh. Na moje veľké prekvapenie som zistil, že Celine pochádza z dediny vzdialenej len niekoľko hodín cesty od Ganvie. Veľmi ju to zaujalo a sľúbila mi, že zistí viac.
Celine kontaktovala svojho bratranca v Benine a ten rozhodil svoje siete. V priebehu niekoľkých týždňov sa mu podarilo neuveriteľné – našiel Nicolasa, ktorý žil len päť kilometrov od neho!
Nikdy som nečakal, že sa dozviem, aký osud postretol Nicolasa, no naraz stál predo mnou – o 45 rokov neskôr.
Návrat do Beninu
Vedel som, že sa musím opäť vybrať do Beninu. Potreboval som Nicolasa vidieť. Nemohol som žiť ďalej bez toho, aby som zistil, aký osud ho postretol.
To, čo som tam uvidel, bolo lepšie než čokoľvek, čo som si dokázal predstaviť. Nicolas poctivo študoval a tvrdo na sebe pracoval. Z tej malej UNICEF triedy mal zrazu svoju vlastnú triedu. Stal sa učiteľom. Ale to nie je všetko. Stal sa tajomníkom pre vzdelávanie v Ganvie.
Rozsievanie semienok vzdelania
Nicolas je dnes na dôchodku, avšak neprestal neúnavne pracovať na zmene života k lepšiemu pre komunitu, v ktorej žije. Svoju energiu venuje vzdelávaniu dievčat v Ganvie a zakladá dievčenskú školu, aby aj dievčatá v jeho dedine mali šancu na lepšiu budúcnosť.
“…bolo to lepšie než čokoľvek, čo som si dokázal predstaviť.”
Denis Hargrave, filmový producent
V krajinách po celom svete dnes deti ako Nicolas môžu naplno rozvíjať svoj potenciál vďaka podporovateľom Unicef. Možno síce nevieme, aký koniec bude mať príbeh každého dieťaťa, ale určite existuje oveľa viac príbehov so šťastným koncom ako je ten Nicolasov.
Unicef podporuje vzdelávanie miliónov detí po celom svete. Staňte sa aj vy jedným z podporovateľov Unicef a pomôžte zmeniť osudy týchto detí.
