Už sa mi tá turistika začína protiviť: tri razy za sebou som si nemohol posedieť s priateľmi pri zakončení túry pri pive.
Prvý raz som zaostal a pritom som si ešte oproti ním predĺžil túru, takže oni na pive boli hneď po akcii, ja len medzi čakaním z autobusu na vlak na inom mieste, kde si oni už dávali len kávu. Druhý raz som chcel ísť s istým klubom na túru z Liptova na Oravu, prídem vlakom do Mikuláša, idem na autobusové nástupište a tam žiaden turista, akcia sa pre nepriaznivé počasie pravdepodobne nekonala. Tretí raz, podobne ako prvý raz, som inej partii nestačil s dychom, takže som k vlaku prišiel 10 minút po jeho odchode a partia už fuč, takže zo záverečného piva zas nebolo nič. Ak nebude nič ani pri najbližšej akcii, tak s turistikou nadobro končím:-) Pivo totiž regeneruje, nahrádza hneď vynaloženú energiu a súčasne uháša smäd.
No ale už k tejto akcii vo Veľkej Fatre.
Čutkovská dolina neďaleko Ružomberka je v poslednom čase dosť vychytená, je tam náučný chodník s mnohými informačnými tabuľami a veľkou propagáciou. Samotnú dolinu poznám, ale sú tam trochu bokom aj vodopády a tiesňava, a tie som nepoznal, ešte som ich nevidel a na tie som bol teraz zvedavý. Trasa viedla zo stanice Ružomberok-Rybárpole cez Novú Černovú, Čutkovskú dolinu s odbočkami k vodopádom a tiesňave do sedla pod Vtáčnikom a odtiaľ popod Sidorovo a ponad Vlkolínec ku Krkavej skale a odtiaľ už na ružomberskú stanicu.
Prvú časť túra som šiel so skupinou, potom sa ozvalo srdce, nestačil som, tak som pokračoval za nimi sám. Zo sedla pod Vtáčnikom sa možno do Ružomberka vybrať cez Malinô Brdo kalváriou do mesta alebo popod Sidorovo s prípadnou návštevou Vlkolínca popri Krkavej skale do Ružomberka. Zo sedla pod Vtáčnikom sa skupina rozdelila do jedného i druhého smeru. Vlkolínec obchádzali. Pretože som za nimi meškal, vynechal som tentoraz návštevu Vlkolínca, hoci inokedy túto príležitosť vždy využijem, reku, chytím ich ešte na stanici pri pive, Prídem na stanicu - rýchlik odišiel pred 10 minútami a do odchodu najbližšieho vlaku, osobného, mám vyše 1,5 hodiny, takže som mohol navštíviť aj Vlkolínec a osobák by som stihol. Takto som ani Vlkolínec nenavštívil, ani s nimi som si neposedel pri pive, ale aspoň som ušiel pred miernym dáždikom, ktorý sa onedlho spustil.
.
