Artsiom Klunin
Viete, čo je dobré spravovanie vecí verejných? Podľa Rady Európy pozostáva z 12 základných princípov.
Prvým princípom je férový priebeh volieb, zastúpenie a participácia, čo predpokladá aktívne zapájanie občanov do tvorby verejnej politiky. Schopnosť reagovať je ďalším princípom, ktorý naznačuje, že verejné služby sa prispôsobujú legitímnym požiadavkám občanov a promptne na ne reagujú. Účinnosť a efektivita znamenajú, že stanovené ciele sú dosiahnuté pomocou najlepšie možného využitia zdrojov – finančných, ľudských atď. Ďalej, otvorenosť a transparentnosť naznačuje, že všetky informácie sú verejne dostupné, okrem prípadov, keď to zákon zakazuje. Právny štát predpokladá, že samosprávy rešpektujú existujúce zákony a rozhodnutia súdov. Etické správanie zahŕňa uprednostnenie verejných záujmov pred záujmami jednotlivcov a existenciu mechanizmov na prevenciu a boj proti korupcii.
Ďalšími princípmi dobrého spravovania je kompetentnosť a kapacity – zamestnanci verejnej správy sú odborníkmi, ktorí stále udržujú a zlepšujú svoje pracovné schopnosti a sú motivovaní to robiť. Inovácie a otvorenosť voči zmenám predpokladá, že samosprávy hľadajú nové riešenia a učia sa zo skúsenosti iných samospráv alebo organizácií. Udržateľnosť a dlhodobé zameranie naznačuje, že pri tvorbe verejných politik samosprávy pozerajú aj do budúcna. Rozumné spravovanie financií predpokladá, že samosprávy pripravujú rozpočtové plány, takisto poplatky za služby neprekračujú náklady na ich zabezpečovanie. Ľudské práva, kultúrna rozmanitosť a spoločenská súdržnosť znamená, že samosprávy sa usilujú o zapojenie všetkých skupín obyvateľstva do verejného života, zároveň samosprávy bojujú proti akýmkoľvek prejavom diskriminácie. Napokon, zodpovednosť označuje, že decizóri sú zodpovední za všetky prijaté rozhodnutia, teda nie len individuálne, ale aj kolektívne.
Prvoradým cieľom projektu je identifikovať spôsob ako vzdelávať samosprávy na Slovensku, aby zodpovedali princípom dobrého spravovania. S podporou Rady Európy a v spolupráci s Ministerstvom vnútra bol na Ústave verejnej politiky (ÚVP) vypracovaný projekt „Uplatňovanie princípov dobrého spravovania na Slovensku“.
V rámci prvej fázy projektu výskumníci ÚVP zozbierali dáta o tom, čo funguje a nefunguje vo vzdelávacom systéme zamestnancov na úrovni miestnych samospráv. Na základe takejto analýzy potrieb bola pripravená Národná stratégia odbornej prípravy v oblasti spravovania na samosprávnej úrovni. Táto prvá fáza projektu sa skončila koncom roku 2020 a už v roku 2021 sa začala druhá fáza, ktorej súčasťou sú dve základne aktivity.
Prvou aktivitou je príprava tréningových programov pre samosprávy na Slovensku. Počas prvej fázy výskumníci identifikovali konkrétne medzery vo vzdelávaní. Na základe týchto zistení budú tréningové programy obsahovať cvičenia na rozvoj potrebných zručnosti, a zároveň budú sústredené na princípy dobrého spravovania, ktoré sú spomínané vyššie.
Ďalšia aktivita projektu je zameraná na rozvoj jedného z princípov dobrého spravovania – etického správanie. V tomto prípade ide o technickú a odbornú podporu pre zavedenie tzv. benchmarku (vzoru, resp. príkladu) verejnej etiky. V rámci tejto aktivity bol vytvorený dotazník, ktorý vypĺňali zástupcovia a zamestnanci samosprávy.
Základnú metodiku vytvorila Rada Európy a následne bola postúpená krajinám strednej a východnej Európy, kde ju upravili lokálni experti na kontext každej krajiny. Na Slovensku expertov zastupuje výskumný tím Ústavu verejnej politiky v spolupráci s Transparency International Slovensko. Vo výsledku bude viac ako 100 rozličných indikátorov, na základe ktorých bude spravený benchmark verejnej etiky na úrovni samospráv na Slovensku.
Tento národný benchmark verejnej etiky sa venuje rozličný oblastiam: transparentnosti volených predstaviteľov samospráv a úradov, ich komunikácie s občanmi, verejným zdrojom a volebným kampaniam, existujúcim kontrolným mechanizmom, rozhodovacej činnosti a vzťahom so súkromným sektorom.
Samozrejme, projekt má aj svoje limity. „Na Slovensku máme 2927 obcí, kde malá obec s malým počtom zamestnancov nemá šancu aplikovať rovnaké metre na verejnú etiku ako veľké mesto“, hovorí Alexandra Poláková Suchalová, výskumníčka ÚVP a manažérka projektu. „To už sme videli na tom, že koľko z nich má spracovaný eticky kódex, hlavne keď tam je pár zamestnancov. Aká je pravdepodobnosť, že pre dvoch ľudí spracovali eticky kódex? Tým pádom sme zvolili taký postup, že budeme zbierať dáta len zo 100 najväčších samospráv na Slovensku“, výskumníčka popisuje priebeh aplikovania metodiky Rady Európy.
Napriek existencii podobných limitov, takéto projekty môžu skvalitniť spravovanie krajiny v prostredí samospráv strednej a východnej Európy, čo je cieľom aj tu popisovaného projektu.
