Mama je tá nudná osoba, ktorá je asi aj nudiaca sa, lebo má stále čas pripomínať mi, že som sa neobul alebo neodložil tanier, prípade nechal zubnú kefku na umývadle či nevybalil prázdne obaly z keksíkov zo školskej tašky.
Tá istá osoba, ktorá popri utieraní zadku môjho brata myslí na dovarenie obeda a keď si sadne, už som pri nej, aby sa šla so mnou hrať človeče... zároveň ju zabáva ten tretí ustavičným pokrikom „Mamiiiiiiii, pozri!“
Ale nikdy jej nenapadlo povedať mi, že „načo som študovala, keď tu hliviem zavretá v byte s malými deckami,“ lebo vraj svet materstva a svet jej povolania či zamestnania vníma ako dva oddelené svety, ktoré si nemajú v jej hlave čo vyčítať.
Teraz je síce odstavená od opravovania chýb v textoch pripravovaných do tlače, ale jedného dňa ju bude materstvo zamestnávať o toľko menej, že sa k tomu vráti a bude ju tá práca tešiť, aj keď po jej skončení doma zas prevezme varešku a metlu a jej uši budú k dispozícii na počúvanie všetkých diliem a boliestok nás, jej štyroch detí.
