Organizáciu mal na starosti náš dnes nehrajúci vedúci Miroslav Mačor, ktorému patrí pochvala za dobre pripravenú miestnosť, občerstvenie aj rýchle losovanie pred každým kolom pomocou softvéru švajčiarskeho systému v notebooku. Okrem šachistov z nášho mestá sme privítali na 3. ročníku turnaja aj hostí z iných miest, najviac ich prišlo z Dolného Kubína, centra dolnej Oravy.
Čo je to švajčiarsky systém ?
Ide o 9-kolový systém hry pre vyšší počet hráčov, ktorí nemajú šancu zohrať v reálnom čase partie každý s každým, preto sa podrobia losovaniu týmto systémom. Prvotná súpiska hráčov sa určí od 1 do x podľa herného ELO zostupne. Rebríček sa zalomí na polovicu a na prvú šachovnicu si v prvom kole proti sebe sadnú hráč č.1 a hráč č. x/2+1 ... na n-tú šachovnicu potom hráč č.n s hráčom č. x/2+n. Šachovníc bude x/2 a ak je náhodou nepárny počet hráčov, tak hráč na poslednej šachovnici získava v danom kole bod automaticky. Po prebehnutí prvého kola sa výsledky zapíšu a vytvorí sa poradie podľa získaných bodov a ak majú viacerí hráči rovnaký počet bodov, tak sa rešpektujú ďalšie ukazovatele, o ktorých sa tu nebudem dopodrobna zmieňovať. Dôležité je, že švajčiarsky systém nikdy nepridelí jednému hráčovi počas 9 kôl toho istého súpera a ak by bolo treba, do programu sa môže zadať napr. aj podmienka, že z hľadiska fér hry sa nemôže stretnúť otec so synom a podobne, ale len keď je to naozaj potreba. Farby figúrok sa tiež striedajú pre každého hráča v kolách ako idú za sebou, len málokedy sa stane, že niektorý šachista má dve kolá po sebe tú istú farbu figúrok. Jednoducho povedané, spravodlivejší systém šachovej hry pre x hráčov na štandardný počet kôl ešte nikto nevymyslel.
Je jasné, že keď môže jedna partia trvať maximálne 2 x 15 = 30 minút a losovanie je rýchle, je pri 9 kolách odohraté aj s prestávkami do cca 5-6 hodín. Hrávajú sa aj rapid turnaje na 2 x 1 hodinu švajčiarskym systémom, tie ale trvajú niekoľko dní (spravidla 3 dni), pretože viac ako 4 kolá sa v jednom dni nestihnú odohrať.
Prečo som bol označený za šaláta ?
Po niektorom z prvých kôl hry som sa v prestávke dostal aj ku hosťom z Dolného Kubína. Chcel som prehodiť družnejší rozhovor, ale oklieštili ho len na niekoľko viet a venovali sa im známejším partnerom. Konkrétne som riekol pár fráz s pánom Pavlom Hrnčiarikom (ELO 1824) a pánom Jozefom Karcolom (ELO 1811), ktorí obaja (tipujem podľa vizáže) majú už dobre cez 60 rokov. Povedal som si len, že to nie je moja veková kategória a prehodil som pomyselnú výhybku. Čo šachový belzebub však nechcel, stretol som sa v 7. kole hry práve s pánom Hrnčiarikom, ktorý proti mne nastúpil s bielymi. Predviedli sme si hru v oneskorene prijatom dámskom gambite, kde som sa ja snažil trochu viac útočiť priamo pred kráľa. Pán Hrnčiarik schladil moje snahy fajným ťahom pešiaka, po ktorom som musel ustúpiť útočiacou dámou a on dobral jedného z mojich trúfalých jazdcov. Nebolo to však tak celkom zadarmo, lebo sa mi do 8 ťahov podarila v tempe kontrahra v podobe zisku jeho jazdca. Partia sa napokon po niekoľkých výmenách dostala zhruba v 35.-tom až 40.-tom ťahu do remízy, ktorú som ja navrhol a pán Hrnčiarik po pár opakovaných ťahoch aj prijal. V bleskovom / rapid šachu (15 minút predstavuje nepísané rozhranie medzi bleskovkou a rapid partiou) dnes sme nezapisovali ťahy tak, ako sa to robí pri vážnych partiách alebo partiách s hodinou času pre hráča, preto presný počet ťahov v tej partii spätne neviem určiť.
Nuž a po tejto remíze mi náš švajčiarsky systém vylosoval v 8.-mom kole pána Karcola, dobrého to kamaráta predošlého súpera. Tentoraz som nastúpil s bielymi ja. Celú partiu sa mi podarilo ťah po ťahu doma zrekonštruovať po pamäti tak, aby som ju mohol ako trofej vyvesiť na svoju šachovú stránku TU.
Keď som získal od oboch súperov v priebehu dvoch kôl 1,5 boda, tak jeden z pánov utrúsil: "A Vy ste kto ? Ja som myslel, že ste len taký šalát" :-) :-) :-) Trochu družnejšie som sa im teda predstavil (niečo prebehlo ešte pri podaní rúk za šachovnicou) a viem, že odteraz sa na podobných turnajoch už budeme brať navzájom vážnejšie.
Ako to celé dopadlo ?
V kategórii žiačok súťažili 4 dievčatá a tri si odniesli aj ceny - pohárové trofeje. V kategórii žiakov súťažilo 6-8 chlapcov, opäť prví traja vyhrali poháre. Presnejšie informácie budú čoskoro aktualizované v odkaze o 3.-ťom ročníku turnaja z prvého odseku tohto článku. Za mužov vyhral náš "tesne nedospelý" Ľubomír Vnenk so ziskom 7,5 boda z 9 možných, ktorý si už druhý rok po sebe ukoristil prvú cenu a putovný pohár primátora mesta. Naša mladá nádej hráva v súčasnosti 2.-hú, 3.-tiu aj 4.-tú ligu, posledne menovanú aj spolu so mnou za naše mesto Trstená. Som na neho spolu s ostatnými našimi hráčmi právom hrdý. A ako som dopadol ja osobne ? Keby, keby ... Nuž keby som bol býval v poslednom kole hry s mojim oddielovým kolegom o 8 sekúnd rýchlejší, tak skončím na 6.-tom mieste, ... ale bol som až 11.-ty. Čas na hodinách mi vypršal v mierne lepšej pozícii v momente, kedy kolegovi-súperovi ostávalo len 7 sekúnd, týmpádom som prehral a miesto 6 bodov som sa musel uspokojiť vo vyhodnotení s 5-timi. Ale tak to chodí, aj šachy sú len šport a športovo treba vedieť aj prehrávať.
S pocitom dobre prežitého dňa som sa vrátil domov, zgustol som si na zbytkoch vianočnej kapustnice a vyše hodinu som dával dokopy pre Vás aj pre seba partiu z článku s pánom Karcolom.
Športu zdar, šachu poväčšine tiež ;-)
PS: tento článok si v duchu šachových osviežení kolegu-blogera Jura Lörinca nenárokuje na žiadnu výraznejšiu karmu
