
Klasické vody španielskej hry sú známe úvodníkom 1. e4 e5 2. Jf3 Jc6 3. Sb5. Ak nezahrá čierny hlavnú variantu s 3... a6, má k dispozícii rad prinajmenšom roztodivných pokračovaní, z ktorých jedným je poťažec 3... f5 a ním je charakterizovaný tzv. JäNISCHOV GAMBIT.
Biely urobí dobre, ak zahrá jednu z možných odpovedí 4. d3, 4. Jc3, 4. d4, 4. Sxc6, 4. exf5, každá charakterizuje potom úplne iné línie ďalšej hry. Preto nemožno zovšeobecniť jeden určujúci motív hry v tomto raritnom otvorení.
Nakoľko ide o vzácnu odnož španielskej hry, uvádzam k nej len tieto dve náčrtové partie:
1./ Trochu menejcenným štvrtým ťahom bieleho je 4. De2.
2./ Nedávno na turnaji svetovej špičky použil v 9. kole za čierne Jänischov gambit Rumun Nisipeanu a svetová jednotka Magnus Carlsen sa nezmohol na žiadnu nápaditú protihru a zápas sa skončil delením bodov.
Zvyčajne vedie Jänischov gambit k obojstranne ostrej hre, to dokumentujú naostatok aj obe prezentačné partie. Bez znalosti teórie ho nehodno hrať ani za jednu stranu. Ide o málo prebádané vody, čoho dôvodom je veľká svetová obľuba hlavných variant španielskej hry s pokračovaním a6 v treťom ťahu čierneho. Pre úplnosť je nutné poznamenať, že existuje aj tzv. odložený Jänischov gambit, ktorý vzniká po 1. e4 e5 2. Jf3 Jc6 3. Sb5 a6 4. Sa4 f5, teda o ťah neskôr; tento sa už ale vskutku vyskytuje veľmi málo.