Už v predošlom článku som zdôraznil, že nekonečná miniaturizácia mechanických a elektronických technológií sa zrejme skončí na molekulárnej úrovni, kde živé systémy preberajú nesporný prím. Zatiaľčo
napríklad technológia uhlíkových nanovláken je z dlhodobej perspektívy len v plienkach a zbiera len prvé skromné využitia, už dnes poznáme baktérie, schopné odbúravať ropné produkty alebo umelohmotný odpad. Je zrejmé, že ich význam je pre dnešného človeka neoceniteľný. Nie je náhoda, že ekopolitika najvyspelejších krajín sa stáva stále rozsiahlejšou a nemalé peniaze sú vo svete venované na výskum v oblasti chémie či biológie. Ľudstvo postupne spoznalo, že freóny nedbalo unikajúce z vyhodených chladničiek hrozivo ničia vzácnu ozónovú vrstvu našej planéty, že emisie unikajúcich splodín vytvárajú skleníkový efekt (diskutabilné aspekty globálneho otepľovania takmer monotematicky rozoberá vo svojich aktuálnych článkoch na ac.blog.sme.sk iný erudovaný bloger, na ktorého týmto odkazujem) a tiež, že celosvetové znečistenie morí má za následok katastrofálne zmeny fauny a flóry v moriach a prímorských suchozemských zónach.
Aj preto dnes predstavujú biotechnológie moderný a stále sa dopredu rozvíjajúci smer vývoja technologických postupov. Toto spojenie človeka s iným životom okolo nás pri celkovom zaľudnení Zeme
určite nie je jediným spôsobom ako sa môže poznanie biochémie a biológie podieľať na nových trendoch,
stávajúcich sa bežnou súčasťou nášho každodenného života. Skúsme ísť v dosiahnutom ďalej.
Mnohé, po stáročia neliečiteľné psychické poruchy, sa dostali v druhej polovici minulého storočia do iného zorného pohľadu po vynájdení účinných liečív , ktoré umožňujú mnohým ľuďom aktívne zaradenie do zdravej spoločnosti. Depresie, obsedantné stavy, neurózy aj schizofrénne psychózy sa stali pokrokom farmakológie dobre zvládateľné, objavili sa postupne látky, ktoré jednoducho a pritom účinné nahrádzajú chýbajúce mediátory činnosti mozgu a mnoho psychických porúch je dnes na tomto základe už nielen dobre vysvetliteľných, ale aj úspešne preliečených. Jednoduché aj zložitejšie chemické látky vpravené do organizmu vhodným spôsobom v istom množstve sa podieľajú vo forme liečív na úspešnom zvládaní vlastne mnohých patologických stavov. Aj niektoré pomocné látky, sprevádzajúce niektoré diagnostické postupy (kontrasty pri RTG vyšetreniach, atď.) sa stávajú bežnou praxou a stále sú predmetom výskumu moderných farmakologických firiem.
Ani nemusíme byť v našom myslení veľmi liberálni, aby sme pripustili, že chemické zlúčeniny a bioprodukty, viac alebo menej podobné zlúčeninám a organizmom v našom tele, môžu byť aj súčasťou ďalších výdobytkov moderného života. Mnohí pre posilnenie imunity napríklad pijú kvasené mliečne výrobky, dodávajúce do tela priateľské baktérie . Nežiadanou oblasťou ostáva ale tiež používanie akýchkoľvek drog, ktoré namiesto pozitívneho účinku v malých terapeutických množstvách vyvolávajú zväčša u mládeže návykovosť a tým finančnú závislosť, ale to je odvrátená strana požívania moderných chemických prostriedkov a biologických výťažkov napr. z rastlín.
Keď popustíme uzdu fantázie úplne, môžeme si bežný deň človeka z konca 21. storočia predstaviť nasledovne (nech je to napr. významný pracovník dôležitého inštitútu):
Ráno po prebudení "budíkom", vydávajúcim v danom čase zvýšené množstvo mozog budiacej látky do vdychovaného vzduchu si namiesto klasického umytia zubov len prepláchne ústa špeciálnym roztokom, odstraňujúcim zubný povlak, baktérie aj zápach. Namiesto vredy spôsobujúcej kávy vypije nápoj s výťažkom kofeínu a kávovou chuťou (ktorý bude k dostaniu za neporovnateľne nižšiu cenu), ktorý spôsobí okrem nabudenia aj zdraviu prospešné vyplavenie žlče rovnako ako káva. Namiesto rožka z bielej múky zje tri celozrnné toasty s marmeládou so zdraviu prospešným sladidlom novej generácie. Po opätovnom prepláchnutí úst vypije špeciálny roztok jedinečnej a neškodnej zlúčeniny, ktorá sa do niekoľkých minút dostane do potu. Dom potom uzamkne systémom, založenom na detekcii odtlačku prsta spolu s chemickou detekciou tejto jedinečnej zlúčeniny, ktorej celková rôznorodosť pre rôznych ľudí bude vyššia ako počet kombinácií na klasických kľúčoch a bude k dispozícii v lacnej forme špeciálne podľa identifikácie očného skenu v pouličných aj domácich automatoch, tu aj priamo syntetizovaná. Dvere na svojom inštitúte si o pol hodiny odomkne rovnakým spôsobom ako zamkol svoj dom, nakoľko uvedená fiktívna látka bude celý deň len pomaly vylučovaná z krvného obehu, pričom nebude mať žiadne vedľajšie účinky. Pred začatím práce skontroluje špeciálny prístroj z dychu celkový zdravotný stav organizmu a vytlačí na počkanie zdravotný profil a podobne ako dnes rosničkári z predpovede počasia určí spolu s automatizovanou stolnou mateorologickou staničkou (tie sa predávajú už aj dnes) stupeň odolnosti organizmu v daný deň. Po päťhodinovej práci v plneelektronizovanej, dobre presvetlenej, vetranej a vhodnými farbami omaľovanej pracovni (pokrok elektroniky a tiež architektúry sa samozrejme nezastaví) podá plnohodnotnejší výkon ako dnešný manažér pri dvojdennej práci za počítačom s cigaretou v ruke a odíde do centrálnej jedálne na obed. Namiesto vyprážaných rezňov poje zeleninový šalát s bielkovinovým koncentrátom podľa chuti a hodinu strávi siestou a debatou s kolegami. Potom odíde do najbližšieho fitnescentra (zdravotná polhodinka až hodinka bude samozrejmosťou) a o tretej poobede sa stretne pred školou s deťmi. Manželka, mimochodom vývojárka v miestnej biotechnologickej spoločnosti, ich bude doma čakať spolu s piatym klonom ich domáceho miláčika pri pozeraní najnovších relácií na celostenovej trojdimenzionálnej obrazovke.
A tak by som mohol fantazírovať ďalej. Keď však mohlo 20.storočie urobiť taký veľký technologický skok, určite tomu nebude na poli biologickom inak v 21. storočí. Čo vy na to ???
Storočie technológií alebo biológie ? II.- možný vývoj
Klasické mechanické technológie v druhej polovici minulého storočia ustúpili rozvoju elektroniky a tie najbežnejšie prístroje sa stali riadené integrovanými obvodmi a procesormi. Dnes, v čase keď Intel uvažuje a mnohojadrových procesoroch a AMD o novej technológii APU, však už nemožno prehliadať iné moderné trendy - rozvoj biotechnológií, molekulárnej genetiky a biologických vied všeobecne. 21. storočie sa môže stať míľnikom na začiatku tretieho tisícročia, označovaného ako nástup informačného veku, a to v oblasti nových využití biologických a tým človeku blízkych metód.