Kura je v hrnci

V nedávnej dobe sa na blogu objavili články, ktoré opisujú nie príliš dobré skúsenosti s rande naslepo, napr. tu a tu a trochu aj tu a tu . Pre vyváženosť by bolo vhodné uviesť aj túto skúsenosť:

Pamätám si, že to bolo v piatok a my sme sa spolu s mojim Saturninom rozhodli spláchnuť týždeň jedným oroseným osviežením. Dlho nechodila čašníčka, a keďže on je neposedná a hyperaktívna povaha, napadlo mu, že mi na skrátenie voľnej chvíle napíše zoznamovací inzerát na teletext. Vyhrážal sa mi tým už dlhšie (vlastne už odkedy som sa rozišiel s predošlou frajerkou), veľmi som nechcel, aby to robil, ale vedel som, že skôr či neskôr mi ho aj tak napíše, tak som ho nechal, že nech má chalan radosť. Nečakal som, že sa vôbec niekto ozve, tobôž niekto normálny.
Z môjho pohľadu napísal taký vyložene suchý inzerát, lenže on je, sviniar, odborník na tzv. kúzelné vety, ktoré navonok vyznievajú úplne obyčajne, bez šťavy, ale zaberajú naplno. Napriek tomu, že som poznal jeho schopnosti, ostal som prekvapený, keď sa ozvali rovno tri baby. Dve boli veľmi zďaleka, takže nič, ani tá tretia nebola z Bratislavy, ale aspoň bratislavská študentka, zdala sa celkom milá, začal som si teda písať s ňou.
Aj z ďalšej komunikácie mi bola sympatická, preto som po krátkom čase navrhol stretnutie. Súhlasila. Dali sme si rande na jednom námestí pri fontáne. Ani jeden z nás nevedel, ako ten druhý vyzerá, vôbec sme sa neopisovali, ani približne, ani sme si nedohodli nijaké znamenie, rozhodli sme sa ísť do toho úplne naslepo, čiastočne aj pod vplyvom tohto článku . Nechali sme to akože na osud. Dohodli sme si aj limit, že ak sa nám nepodarí stretnúť do desiatich minút, spravíme okruh okolo fontány, a ak ani vtedy na seba nenarazíme, tak nič.

Čo sa však nestalo? Pri fontáne si v relevantnom čase dohodlo schôdzku aj cca. 15 členov Slovenskej pospolitosti s približne trojnásobným počtom policajtov. Hovoril som si, že krúžením okolo si koledujem o problém, či už od jedných alebo od druhých, mohli by to brať ako provokáciu. Zároveň sa v okolí nachádzali najmenej tri potenciálne čakajúce baby... Včul budz múdry! Deláš machra a hajzl máš na chodbě... V týchto ťažkých podmienkach som nevydržal hru na osud (moja chatrná nervová sústava neuniesla tlak okolností) a zadal som údaje o mojom oblečení a miesto, kde sa budem nachádzať (zastávka autobusu), so zámerom, že ak sa dotyčnej budem páčiť, nech príde na určené miesto, ak nie, má šancu na použitie konkludentného prejavu derogatívnej vôle, (rozumej, taktického ústupu). Povedzme si narovinu, prichádzajúc na miesto činu, som bol ochotný privítať aj možnosť, že sa nenájdeme, čo by malo za následok, že by som si od úľavy vydýchol, celé popoludnie využil na vozenie sa na bicykli a večer si dal so Saturninom nejaký šláftrunk, nadávajúc na pochabé ženské pokolenie, donútiac ho prisahať, že už mi nikdy nebude písať inzeráty.
Tak jednoduché to ale nebolo. Ako som išiel na zastávku, všimol som si, že tam stojí jedna dievčina, ale nebol som si istý, či je to tá, s ktorou sa mám stretnúť. Okúňavým krokom som sa pomaly blížil, a blížil, otáčkomer frekvencie srdca dosiahol červené pole, už - už som sa išiel nadýchnuť, že ju oslovím, nech to dopadne akokoľvek, keď situáciu zrazu rozriešila ona, usmiala sa a spýtala: "Nie si Ty náhodou Andy?" na čo som odvetil: "Ty budeš Katka.", a tak sme sa chvalabohu stretli.

Čakal som, že to bude nejaká nepríťažlivá alebo nepríjemná babizňa, o ktorú si súdny človek ani hrable neoprie, tobôž bicykel, však kto normálny by už písal na teletext, ale bol som milo prekvapený. Prudko sympatická baba. Strávili sme spolu v ten deň celé popoludnie a vôbec nebola nuda. Ani sme sa nevedeli rozlúčiť, stále sme vymýšľali, kam by sme mohli ešte ísť, prešli sme približne 28 kilometrov po Bratislavskych zákutiach, navstívili viacero pohostinských zariadení, trochu sme si už vtedy padli do oka.
Po ďalších stretnutiach, kde podľa môjho názoru celkom očividne „preskakovali iskričky“, sme sa dohodli, že skočíme do kina. Išli sme do jedného môjho obľúbeného, kde sú v kinosálach v hornom rade také dvojsedačky. Hneď ako sme vošli, som vymyslel lesť, skúsil som navrhnúť, že či sa na takú dvojku nesadneme. Mal to byť test, či tie "iskričky" cítim len ja. Ak by si tam nechcela sadnúť, je jasné, že si namýšľam, ak hej, je tu minimálne nádej, že ma vníma v pozitívnom referenčnom rámci. Návrh bol bez protestov akceptovaný. Ešte kým začal film, som Katke povedal, že si kedykoľvek môže vyložiť ruku na moju, keby sa potrebovala oprieť, keďže nám tam chýbal opierací predel. Sama to nespravila, ale asi tak po polovici filmu, keď som zbadal, že sa nepokojne hniezdi a nevie si nájsť polohu, som zneužil situáciu a brachiálnym spôsobom si uzurpoval jej ruku preložiac si ju na svoju (trochu som sa pri opise nechal uniesť, zobral som jej ju jemne, nenápadane a takisto jemne a nenápadne som si ju aj položil na svoju, ale s tým brachiánym uzurpovaním to má lepšiu šťavu;). Prijala to s úsmevom a trochu sa ku mne aj pritúlila. Takto sme zotrvali až do konca filmu, resp. nejako nevdojak sa medzi nás votrelo bozkávanie. Najskôr len také letmé, potom menej letmé, a na konci filmu, cez záverečné titulky sme sa už bozkávali z celej sily.
Odvtedy sme spolu akože chodili. Saturnin, hlavný strojca úspechu, ako sa to dozvedel, s tragickým výrazom povzdychol:" Nič sa nedá robiť, budem si musieť zvyknúť chodiť do krčmy sám, svadobné zvony štrnganie krígľa neprehluší." Nemalo to však taký hladký, rýchly priebeh. Zanedlho sa objavil menší "zádrhel". Nič strašné, len to, že Katka musela odísť na štyri mesiace do USA. Mesiace ubehli ako voda, prežili sme ich na elektronickej komunikácii, po návrate sme sa snažili nadviazať na prerušené, aj sa zdalo, že sa nám to podarí, ale akosi nám časom hasla iskra, preto sme sa radšej rozhodli vrátiť z kratšej cesty. Hoci to nakoniec nedopadlo tak, že sme spolu šťastní až kým nepomrieme, rozhodne neľutujem ten nevyžiadaný inzerát, veď som vďaka nemu prežil pár krásnych mesiacov.
Článok som nazval „Kura je v hrnci“ preto, lebo som si s Myšidielkom v tejto diskusii dohodol takéto heslo, ako oznámenie uskutočnenia úspešného rande naslepo a zverejňujem ho dnes ako peknú spomienku, pretože inkriminované rande pri fontáne sa uskutočnilo presne pred rokom.