So svojim prvým spolubývajúcim, s Kompótom, sme si celkom sadli. Aj sme sa k sebe dosť hodili. Obaja slušne vychovaní, vyplašení, osemnásťroční prváci, on nosil pásikatý turecký svetrík, ja biely štrikovaný svetrík s osmičkovým vzorom (autor: babka), on mal rozkošnú kučeravú vlnku sčesanú na bok, ja na stred (rozumej na prdel) ulízané blond vlásky... jednoducho idoly našich starých materí jak z motlitebnej knižky.
Pamätám si to ako dnes. Na izbe vládla prvomesačná idylka. Predstierajúc štúdium skrípt som si walkmanom ničil sluch počúvajúc svieže kaleráby nahraté doma z rádia, Kompót predstierajúc písanie seminárnej práce vykonával jeho najobľúbenejšiu činnosť, hladkal vrchy na plastickej mape Nízkych Tatier. Periférne som zaregistroval za jeho veľkými hranatými okuliarmi planúci šibalský pohľad. Zložil som slúchadlá a nechal ho prehovoriť, šípil som, že bude nasledovať niečo, čo natrvalo ovplyvní náš ďalší život. Nemýlil som sa. Po miernom okúňaní sformuloval otázku zásadného významu: „Andy, počúvaj, nekúpime si porňák?. Na polčáka." (rozumej na polovicu)
Odpovedal som, že nedbám, ale on si ho bude pýtať v stánku. To som urobil dobre. Vyšlo totiž najavo, že Kompót má už hotový plán. Inkriminovaný materiál navrhol kúpiť cestou na prednášky. Asi to bolo spôsobené neznalosťou miestnych pomerov, ktovie, ale ako najvhodnejší stánok na realizovanie stanovenej úlohy vybral ten v strede Obchodnej ulice. Za súmraku sme sa „nenápadne" priblížili k zadnej strane kiosku tvarovaného ako ceruzka. Zápalkami sme si svietili na cenovky. Všetko bolo pre nás strašne drahé. Len v rohu bol jeden malý za tridsať. Hneď som navrhol nech ho berieme. Ledva sme v tme rozlúštili názov.
Kompót vyčíhol moment, keď pri stánku nikto nebol. Postavil sa k okienku. Ja som mu robil „křoví". Kým predavač usporiadal cigarety, či čo a začal sa venovať obsluhe, za nami sa utvoril slušný rad. Z okienka zaznelo rázne: „Prosím." Kompót si odkašľal a zreteľne, aby to nemusel opakovať, povedal: „Jeden Nový Čas a Extrém Sex si prosím." (noviny mali slúžiť na zabalenie kontrabandu). Pri pohľade na ľudí za nami mi už trochu trhalo kútikmi, no pointa ešte len mala prísť: „Nový Čas už nemáme." zakričal predavač zvnútra. Kompót ani brvou nemihol: „Tak potom si prosím iba Extrém Sex." Po stoickom prednese tejto vety ma chytil neovládateľný záchvat smiechu. Kompót ma bil časopisom, až kým sme nedošli k jednej bočnej uličke, chabo osvetlenej sliepňavou pouličnou lampou a nepodujal sa preskúmať zakúpený materiál.
Obaja sme v slabom svetle namáhali zrak. „Toto je chalan alebo baba? Existuje aj ľudský hermafrodit?"... „Táto žená je tehotná alebo čo?"... „To čo majú za smiešne mucholapky a skafandre?"..."Čo sme to vlastne kúpili za časák?"... pod tou pouličnou lampou nám došlo, že ten názov bude asi mať niečo spoločné aj s obsahom. Chvíľu sme sa vzájomne obviňovali kto za to môže a kto je debil, ale dohodli sme sa, že nabudúce to bude lepšie a že tentoraz kupujem ja. (Vybral som si stránok na konci Dúbravky, kde ma nikto nemohol poznať, doobeda, keď sú všetci v práci. Teta bola síce trochu vyvalená, ale všetko prebehlo bez zádrheľa, dokonca aj obsah periodika bol vcelku prijateľný - treba len vedieť ako na vec ;).
Počas ďalších rokov sa Kompót presťahoval na väčší internát a spolu s novými spolubývajúcimi zozbierali na svojej izbe kvantá periodík uvedeného edukačného zamerania. Kompót sa venoval ich štúdiu s láskou a dôkladnosťou, aby nás mohol pravidelne zásobovať najoriginálnejšími titulkami, ktoré v nich našiel. Pamätám si na „Slávove sviečkové orgie" to bolo tuším niečo pre inak orientovaných, do kolien nás dostávalo: „Hele, koukej, tam se šoustá!" aj s podtitulom: „Neskušený moderátor nebyl připraven na intenzivní zážitek", tu sa jednalo o udeľovanie porno Oskara, a pamätám si že tam bol odfotený taký vyhúkaný chalan v okuliaroch ukazujúci prstom niekam do prázdna (celý ja, keby nemal tie okuliare). Dobrá bola aj „Populární Lýda", ale mňa vždy úplne odrovnali „Bábiny a dedci mrdousové", čo bol tuším seriál o starších pároch. Z toho názvu sa pučím dodnes.
Na hovadiny nás teda užilo, ale takto učiť sa alebo zneuctiť nejakú spolužiačku, to nie. Nič poriadne nám vtedy po rozume nechodilo. (Mne tuším ani teraz;)
