Išlo o štvorkoncert. Hrali, všeobecne internátne obľúbená Zóna A a Polemic (headlineri, na nich sme lákali osadenstvo k účasti), pre nás starších zarytých (punk) rockerov bol zaujímavý aj Visací Zámek, ktorý síce v roku 1998 už mal najlepšie časy za sebou, ale aj tak sme naň tešili, ako malí Jardovia. Aby toho nebolo málo, ešte hrala vtedy pre nás neznáma Ska-Pra Šupina.
Ondro prišiel s nápadom, že keď už raz ideme na punkový koncert, mali by sme sa aj odieť a upraviť ako punkeri. Nakoľko som bol v období dospievania držaný nakrátko, v medziach poslušného dobrého synčeka s výborným prospechom a dobrým správaním, v mojom šatníku sa nenachádzalo nič vhodné na splynutie s davom na takomto type podujatia. Zmeny môjho imidžu z maznáčika v štrikovanom svetri od babky na drsného rockera, vzbudzujúceho rešpekt takého rozsahu, že sa starší spoluobčania pri náhodnom stretnutí prežehnávajú a kropia svätenou vodou, sa teda musel ujať Ondro. Na tento účel mi doniesol svoje maskáče a reťaz, slúžiacu inak na zabezpečenie jeho mopedu zn. Babeta proti krádeži. Maskáče mi boli tak veľké (vtedy som vážil približne 68 kíl), že reťaz som si nezavesil ako správny punker na nohavice, ale musel som si ju navliect ako opasok a spojiť priloženým visiacim zámkom zn. FAB. Nebol to zlý nápad, nohavice nepadali, len som musel dávať pozor na kľúče, inak by ma z tých nohavíc museli dávať von karbobrúskou.
Imidž, čo sa týka oblečenia, bol uspokojivý, zostávalo len niečo urobiť s našimi trápne slušnými účesmi. Najviac sa nám pozdávala načechraná kreácia v červenom, vytvorená pomocou tužidla a zmývateľného červeného spreja. Lenže bohužiaľ sprej sme nezohnali. Museli sme improvizovať. Našli sme tónovaciu penu zn. Veľa, odtieň granátové jablko. Na krabičke bolo napísané, že to vydrží na vlasoch zhruba sedem umytí, kým sa úplne vymyje. To sa nám pozdávalo, však za týždeň sa stíha gebuľa umyť bárs aj desaťkrát a domov prídeme zase ako slušní chlapci.
Tesne pred koncertom sme sa pustili do farbenia. Svojpomocne. V návode bolo napísané, že slabý účinok sa rovná desiatim minútam pôsobenia, stredný účinok dvadsiatim minútam pôsobenia a silný účinok tridsiatim minútam pôsobenia. Nechal som si to pôsobiť približne štyridsaťpäť minút, jednak som zabudol, kedy som si farbiacu hmotu naniesol a jednak som si chcel vyrobiť poriadny účinok, keď sme za tú minifľašticku toľko vyvalili. Chalani podobne. Po prvom nafarbení sme neboli vôbec spokojní so silou odlesku ani odtieňom, a keďže nám vo fľaštičke niečo ešte zostalo, dali sme si dupľu. Zase tak na 30 minút. Odtieň nám to síce nezlepšilo, ale kožu na hlave sme mali červenšiu. Ešte sme to načechrali a stali sa z nás drsní punkeri.
Kým prejdem k opisu priebehu samotného koncertu, cítim neodbytnú potrebu ozrejmiť laickej verejnosti jeden pojem, nevyhnutný pre autentický popis skutkových okolností dokresľujúcich dejový sujet. Jedná sa o pojem „pogovanie“. Doc. Efram Kôpor, vedúci Katedry čistoty civilného žargónu slovenského jazyka, Slovenského jazykovedného ústavu v Bratislave, týmto pojmom označuje druh nepriamočiareho, nerovnomerného pohybu tela pod pódiom, uskutočňovaného predovšetkým na vystúpeniach punkrockových kapiel, ktorého cieľom je trafiť spolupohybujúceho sa, odraziť sa od neho k inému spolupohybujúcemu sa, od neho sa opäť odraziť a takýmto spôsobom opakovať postup čo najdlhšie, až do úplného vyčerpania alebo skončenia piesne. Účelom, tohto zdanlivo nezmyselného pohybu, je vybitie prebytočnej energie, demonštrovanie trenia elektrónov v molekule vody zohriatej na bod varu a v neposlednom rade taktiež vyjadrenie radosti z bezstarostnej existencie. Toľko krátky teoretický výklad.
Koncert prebehol hladko, až na to, že pri prvej piesni od Zóny A - Všetko je dnes OK, mi niekto pri pogovaní vpredu "v kotli" pristupil moju apartnú polobotku, tá sa mi vyzula a ostal som na jednu nohu bosý. Musel to byť úžasný pohľad, ako sa tam všetci melú hlava - nehlava a pod nimi nejaký prefarbený blázon kľačiačky hmatom zúfalo hľadá svoju topánku. Vtedy som si uvedomil, prečo ostatní uprednostnili tie veľké bagandže s vysokým šnurovaním. Našťastie mi tu moju stratenú botu jeden empaticky zmýšľajúci punker pristupil a kopol mojim smerom. Cez prestávku medzi skladbami som si ju potom zaviazal tak, že mi tŕpli prsty, ale počas celého divokého priebehu koncertu mi zotrvala na chodidle.
Podujatie sme prežili bez ujmy na zdraví a majetku, na rade bolo počas týždňa dostať do normálu vlasy, aby sme bez ujmy na zdraví prežili aj návrat k našim mamičkám. Keď mi po prvom poriadnom umytí, pri ktorom som zafarbil na červeno ešte aj porcelán v umývadle, vybehlo na hlave pravé žiarivé granátové jablko, sťa nakreslené na tom reklamnom obrázku na krabičke, začal som voľačo nekalé šípiť. Po druhom a tretom umytí za deň, keď vlásky svietili ako hruška z Černobyľu, mi už bolo všetko jasné. Nepomohlo ani dvadsať umytí, bolo treba nechať si to odrásť, alebo ostrihať dohola. Vybral som si tú prvú možnosť.
Keď som prišiel domov, prvá ma zočila babka, ktorá sa stojac na priedomí diskutujúc s tetou Jankou, a tetou Ančinou, o vnútropolitickej situácii a novej odrode Georgíň (kvety) zmohla len na to, že zbledla a priškrteným hlasom zúfalo zvolala: "Ando, preboha, to čo máš na hlave?!“ Horšie to bolo s mamou. Ona je totiž vlasová rasistka, nemá rada farebných, konkrétne ryšavých. Ani ma nestihla pozdraviť, hneď mi vyčistila žalúdok, že či som sa už načisto zbláznil, že ako sa takto môžem ukázať na ulici, že ona so mnou nikam nepôjde, aby sa musela hanbiť, za takého ryšavca, čo si o nej ľudia pomyslia, keď jej syn takto vyzerá, ako nejaký feťák, povaľač (ale hlavne ryšavec), na toto sa so mnou celý život sama piplala, aby som jej na staré kolená, takýto starý corgoň, čo už má mať rozum, urobil takúto strašnú hanbu... však to poznáme všetci, krátky, asi hodinový, mamičkovský monológ, v ktorom nám zhrnie celý náš život od kolísky až po granátové jablko na hlave.
Držalo mi to pekne tak zo tri mesiace, kým mi nevyrástol môj pôvodný, nudný, špinavý blond. Podľa mňa som to tie tri mesiace mal veľmi dobré, (aj dve baby mi to povedali, nezávisle na sebe). Keby som sa nebál, že farbením pridusím aj moje zvyšné štyri funkčné vlasové korienky, nafarbil by som sa aj teraz, nech som zase kúl (po slovensky kôl).
