Dobré ráno vážení televízni diváci, hlásime sa o slovo s rannými správami.
Včera večer došlo k výjazdu trojčlennej operatívnej skupiny s názvom „Starí corgoni" do pohostinských zariadení nachádzajúcich sa v blízkosti ich vysokoškolských internátov, za účelom verifikovania tvrdenia, že dnes to tam už nežije. Skupina zistila, že podniky stále fungujú po starom, dokonca v nich stretla jeden živý inventár, ktorý sa tam vyskytoval už za oných čias dlhodobých a náročných vysokoškolských štúdii.
Radový člen skupiny, prezývaný Andy, sa na spiatočnej ceste ponúkol šoférovať zánovný Ford Escort 1.8 TD patriaci vedúcemu výjazdovej skupiny. V prípade Andyho ide o sviatočného šoféra. Šoféruje len sestrine auto značky Renault Clio 1.9 D, keď sa nechce jeho sestre, ani jej manželovi, resp. keď treba v nedeľu ráno o šiestej odviesť babku do kostola. Okrem toho šoféruje vyššie spomenutý kamarátov Escort v prípadoch hromadných výjazdov za hranice všedných dní, pretože pri hromadných výjazdoch sa málokto chce zdržať požívania alkoholických nápojov. Nie že by Andy nechcel požívať omamné látky, jedy a prekurzory, ale šoférovanie mu robí väčšiu radosť. Z uvedených dôvodov sa za volant dostal aj vo včerajších neskorých večerných hodinách.
Cesta prebiehala spočiatku hladko. Motor tíško priadol pri zaradenom štvrtom prevodovom stupni, auto sa ladne presúvalo po čerstvo skropenej vozovke k Novému mostu predpísanou 60 km rýchlosťou. Tesne pred mostom však došlo k nemilej udalosti. Sviatočný vodič sa nechal rozptýliť poznámkami o zmeškaní odbočky na nový most (naozaj ju zmeškal, ale o nič nešlo, ešte nasledovali tri ďalšie mosty), že si nevšimol svietiacu červenú farbu nad hlavou a vletel medzi rozbiehajúce sa autá smerujúce z Nového mosta do centra mesta. Mal chvalabohu viac šťastia ako rozumu, podarilo sa mu aj za pomoci ABS dobrzdiť tak, aby sa vyhol nehode. Ako sa vyjadril tento nešťastný vodič, po tomto faux pas by mu mali nariadiť šoférovať len s majákom a pod dohľadom statného inštruktora. Utešuje sa len tým, že aj jeho sestra zhruba pred troma rokmi presne na tomto istom mieste urobila presne túto istú chybu (asi je to v génoch), pričom dnes šoféruje ako starý diabol.
Ubehlo zopár mesiacov, keď mi Saturnin zavolal, že mal svoju prvú nehodu. Na križovatke pri dostihovej dráhe sa pred ním rozbehlo auto, on sa rozbehol pomaly tiež, začal sa obzerať doľava a doprava, či nič nejde, pričom si nevšimol, že vodič (ako neskôr zistil vodička) pred ním zazmätkoval a prudko zabrzdil. No a keďže zotrvačnosť je sviňa, autá sa do seba buchli (nie zaľúbili, len ťukli). Odniesla si to prasknutá predná maska (nie Saturninova, ale maska auta, aby bolo jasné).
Približne o dva týždne na to, cez noc niekto do tej masky nacúval s tou takou guľou na pripojenie prívesu. Maska už bola prasknutá poriadne, ale ešte stále sa to dalo zniesť.
Asi o mesiac mi znova zavolal z Trnavy, vytešený, že prežil. Na diaľnici mu zlyhali brzdy. Medzi Bratislavou a Trnavou, na mokrej ceste v čase špičky. Mal obrovské šťastie, že práve vtedy bolo voľnejšie miesto a že to ubrzdil na motore a ručnej brzde. Musel nechať auto v servise, v Trnave.
O pár dní sme ho boli vyzdvihnúť na miniatúrnom pomocnom vozidle Saturninovej svokry značky Ford Ka. Šoféroval som naspäť Escorta, pretože snežilo a pomocné vozidlo ešte nemalo tú česť poznať zimné gumy. Tešil som sa na to, že si zašoférujem, ako zubný kaz na prísun cukru, nevediac do čoho idem. Autíčku síce opravili brzdy, ale to nebola jediná chyba, ktorú malo. Párkrát predtým mi Saturnin medzi rečou spomenul, citujem: „Tomu môjmu autu už úplne šibe, ono si brzdí motorom kedy sa mu zachce". Saturnin je „technický typ", preto brzdenie motorom, kedy sa mu zachce, bol v skutočnosti vynechávajúci valec, čo sa zistilo hneď vzápätí po naštartovaní. Ani štartovanie nebolo len tak. Baterka bola úplne vybitá, štartovali sme teda na štartovacích kábloch. Na môj sviatočný vodičský status to bola vysoká obtiažnosť, nakoľko mi autíčko nesmelo zhasnúť.
Správalo sa tak, že išlo chvíľu normálne do otáčok, ale pri takých 1500 sa začalo mykať, dusiť a triasť, ako keď sa prudko podradí a pustí plyn. Okolo 2000 išlo relatívne normálne, ale okolo 2500 znova motor chytal astmatický záchvat. Zase naopak, niekedy pridal z ničoho nič tam, kde som to nečakal. Skrátka ťažký level. Ešte keď sa k tomu priráta husté sneženie, cesta smrti. Kým sa mi v TT odhmlilo okno (kým som auto nerozohrial, bál som sa pustiť fúkač, aby mi to nevyhodilo elektriku v celom aute), stihol som zadným kolesom chytiť obrubník pri výjazde z vedľajšej cesty, pretože som, okrem svetiel na navádzacom pomocnom vozidle, videl úplný prd. Ak niekto spozoroval tento môj exces pri výjazde, tak si určite pomyslel, že šoféruje Andrea Boccelli, (a povedzme si narovinu, nebol ďaleko od pravdy). No a potom sme sa hodinu a pol trmácali po starej ceste do BA, lebo sme sa báli, že ak by to zhaslo na diaľnici, že by bol veľký prúser, a že by sme asi ťažko nacúvali tak, aby nám štartovacie kábliky dočiahli.
Na cikpauze v Senci sme zistili, že už nám auto môže aj zhasnúť, že sa dá štartovať, preto sme si trúfli skrátiť si cestu v Bratislave cez obchvat. Veľmi sme si pomohli. Zápcha na prístavnom moste nám ju skrátila o ďalšiu polhodinu. Rozbiehať sa neustále s takýmto motorom, to bola vysoká škola rozbiehania. Vodiči za mnou si museli klopať na čelo, keď som sa tam s Escortíkom nadhadzoval pri rozbiehaní ako low rider v raperskom videoklipe a potom predčasne s rezervou brzdil, veď čo ak by náhodou brzdy neboli ešte dobre opravené.
Nakoniec sme došli šťastne, nehavaroval som a ani raz mi motor nezhasol. Následne sa mi síce začali diať blbé náhody: zabudol som si v aute mobil, asi štyri kvety sa mi podarilo preliať, popálil som sa asi osemkrát na žehličke, rozsypal som, čo som chytil do ruky a skoro som si vypichol oko na svokrinom jazyku (na kvete, aby nedošlo k omylu pri interpretácii), ale to všetko boli len kompenzácie za to, že som pri mojom šoférskom umení došiel v zdraví a bez spôsobenia značných materiálnych skôd.
Následne auto šlo do domovského servisu, pekne ho opravili, hoci naznačili, že by potrebovalo generálku, Saturnin bol spokojný. Vydržalo mu to asi pol hodinku. Zaparkoval, odbehol niečo vybaviť, vrátil sa a niekto mu medzitým stihol úplne zdemolovať predný nárazník.
No, môže mať nejaké auto väčšiu smolu? (viem, že môže, ale aj toto je dosť, nie?)
P.S: Dnes mám na záver jednu ťažkú súťažnú úlohu, ale aj odmena bude stáť za to. Kto uhádne prečo sa Saturnin znova spomína práve v tomto článku, vyhrá "originálnu" poľskú kazetu podľa vlastného výberu. Na výber sú Scorpions - Animal Magnetism, Inner Circle - Bad To The Bone a Sandra - The Best Of (mama ma zabije, keď zistí, že som jej ju skonfiškoval). Tak, hor sa do hádania! Budem napovedať, možno;)
