Menej stručný, oveľa menej vzletný, takmer epický úvod (stále uvádza rozprávač):
Máj normálne vonia láskou. Na intráku smrdí blížiacim sa skúškovým. Akcie bujarého charakteru oslavujúce bezstarostný život naberajú predlžujúcimi sa dňami na intenzite, hoci podľa zákonov logiky by mali uberať.
Dve Viechy v hlavnom meste. Obe žijú na plno. V jednej z nich sa nachádza viac-menej chlapčenské osadenstvo internátu, v druhej viac-menej dievčenské. Alkoholické nápoje tečú dole hrdlom nielen v chlapčenskej časti. Jeden obyvateľ internátu je na pomedzí medzi dvoma svetmi. Od prírody hyperaktívny Meter. Začal s chalanmi, presunul sa k babám, vzápätí sa vrátil po kamaráta, s ktorým sa napokon definitívne presunuli k dievčatám.
Dej spočiatku rozvláčny, len kde tu sa mihne jemný záblesk zápletky (nechajme rozprávať hlavného hrdinu):
Uprostred dievčenského zastúpenia žiarila jedna osoba Ozdoba. Ozdoba bola žena s veľkým Ž. Nádherná tvár, vysoká, štíhla s oblinami tam, kde majú byť, krásnymi očami, vlasmi, nohami rukami, všetkým. Krása u nej však u nej nebola hlavnou prednosťou. Tou bola celková iskra, esprit, vyžarovanie, charizma... nech si to každý volá ako chce. Vždy usmievavá, dobre naladená, vtipná, inteligentná, ochotná pristúpiť na hocakú blbosť. Nielen chalani aj baby o nej hovorili v superlatívoch, najmä potom, ako ju raz videli blázniť sa v Kuchajde nenamaľovanú (tento detail si samozrejme všimli len baby, nám chalanom to do oka neudrelo). Vtedy, počas kúpania, sa mi podaril husársky kúsok. Predvádzal som jej, akoby som ju zachraňoval, keby sa topila. Po predvedení záchrany, sa celým prírodným kúpaliskom niesol prenikavý hlas podfarbený úprimným, zvonivým smiechom: „Meter, to si ma za čo chytil?!". Nikto iný si to takú vec s touto babou ani nevedel predstaviť. Mne sa to podarilo tak nejako mimovoľne. Za čo chytíte babu vo vode, keď ju chcete udržať na chrbte, s hlavou nad vodou lepšie ako za tieto „výstupky"?... Možno práve preto som mal u nej bod za odvahu. Ozdoba totiž okrem toho, že bola až nedostupne krásna, bola známa svojim kresťanským založením, a my, čo sme boli v kresťanskom duchu vychovávaní, sme si mysleli, že by sme ju nemali podobnými vecami kaziť.
Zápletka (ešte však dej nesmeruje úplne in medias res):
Opisovaného večera sme po požití primeraného množstva alkoholu, spôsobilého zbúrať zábrany, putovali späť na internát. Nepamätám sa, či to napadlo mňa alebo ju, alebo niektorého so spolupútnikov, rozhodli sme sa „skrátiť" si cestu cez botanickú záhradu. Vytvoril som medzeru medzi ostnatým drôtom a boli sme tam. Romantika ako víno, krásne stromy, kry, kvety, všade to voňalo jarou, a my sme sa prechádzali vo svite mesiaca. V tmavých zákutiach nám Ozdoba rozprávala strašidelné príbehy, strašili sme sa navzájom. Niektorých spolunávštevníkov strašila predstava hadov v botanickej záhrade, ktoré sme tam videli predtým cez deň vyhrievať sa na kameňoch, resp. im strašilo vo veži len tak. Pri jednom zo strašidelných príbehov, pri zľaknutí, sa pridruženému členovi ilegálnych návštevníkov pošťastilo chytiť nevdojak Ozdobu za tie isté miesta, ako mne vtedy na Kuchajde, ale to už nemalo ten efekt, predsalen moment prekvapenia a prvenstvo bolo prisúdené mne.
Problém, s ktorým sme nepočítali, bolo opustenie areálu. Dá sa povedať, že som musel všetkých okrem seba a Ozdoby prehodiť cez plot. Najviac som sa natrápil s Hadobojkom, ktorý dostal pri preliezaní plotu záchvat smiechu. Niektorým pri preliezaní ostnatý drôt rozdriapal nohavice.
Dej postupuje k jadru problému:
Po útrapách s preliezaním sme sa napokon dostali k internátu. Vyjedajúc zásoby jedla, hodnotiac preživší zážitok, sme buntošili v kuchynke. Na izbe mal mať môj spolubývajúci frajerku. Nadhodil som túto skutočnosť ako diskusný príspevok do pléna. Ozdoba sa hneď ponúkla, že môžem spať u nej. Chcel som sa však presvedčiť, či naozaj nemám kde spať. Na moje naliehanie, po mojich vyhláseniach, že sa ostýcham prichytiť svojho kamaráta in flagranti, plénum rozhodlo, že to pôjde overiť Ozdoba. V podstate ona bola jediná dobrovoľníčka. Po návrate vyhlásila, že naozaj nemám kde spať.
Ostych mi však nedovoľoval, ísť len tak k nej, však išlo o slušne vychované dievča!!! Ozdoba sa odobrala k sebe s tým, že ak si to rozmyslím, stačí zaklopať. Hadobojko vtedy preukázal kvapku odvahy a išiel preveriť, či naozaj nemám kde spať. Po zistení, že moja posteľ je voľná a Ozdoba blufovala, ma prinútil ísť jej zaklopať. Ako sa neskôr vyjadril, strašne mi závidel.
Konečne je dej tam, kde sme ho chceli mať:
Ozdoba so spolubývajúcou mali zrazené postele do tzv. „letiska". Privítala ma ležiac len v negližé, v gaťkách a tielku. Bola krásna. Kto si myslí, že teraz pôjde do tuhého, že dej naberie na obrátkach a dôjde k prepytujem, splynutiu, asi nečítal pozorne úvodné verše. K ničomu nedošlo. Ostal som zaseknutý niekde na polceste. Takmer celú noc sme sa rozprávali. K niečomu sa mať, mi ani len nenapadlo. K ničomu som sa nemal (hoci som chcel). Akoby som aj mohol, veď išlo o slušné dievča, čo chodí aj do kostola, celé by som to nejakým pokusom len pokazil... Takto som uvažoval, myslel som, že tento môj „slušný" prístup a zdvorilé ovládanie sa, budú ocenené.
Ráno som sa prebudil vedľa nej. No neboli sme tam sami. Pribudol nepozvaný návštevník, mokrá škvrna neďaleko miesta, kde som ležal. Podrobil som ju v panike pachovej skúške, či nejde o:
a) výlučok mojej tráviacej sústavy preťaženej nadmieru požitým alkoholom,
b) výlučok mojej vylučovacej sústavy preťaženej nadmieru požitým alkoholom,
c) výlučok mojej rozmnožovacej sústavy preťaženej nadmieru zažitým vzrušením.
Pachovou skúškou nebola potvrdená, ani vylúčená, ani jedna z vyššie uvedených hypotéz. Viacerým testom som škvrnu nepodrobil, len som ju pri odchode spôsobne prekryl vankúšom.
Epilóg s pointou:
O niekoľko týždňov neskôr sa prostoreký kamoš v dobrom rozmare opýtal Ozdoby ako je to s ňou a užívaním si s opačným pohlavím (v intímnej sfére). Odpovedala, že ona by si aj užívala, ale niektorí chalani, ako napr. Meter, sa k ničomu nemajú.
