Tanečným kurzom nás so sestrou mamina strašila užodkedy som začal chodiť na gymnázium. Sestru to asi až tak neľakalo ako mňa,ale mne to už dopredu vôbec, ale vôbec, nerezalo. Natriasať sa na nejakétrápne pesničky a ešte s nejakými babami, fúj (pubertav najvyššom štádiu, čo k tomu dodať). No na začiatku tretieho ročníkabol môj osud spečatený. Sestra už bola zapísaná. „Pôjdeš a hotovo!", takmi povedali. „Nebudem sa potom za Teba na stužkovej hanbiť." Ostentatívne somsíce pro forma vyhlásil (citujem): „Ani za nič!", ale aj tak mi bolo jasné, že somstratený. Môj najlepší kamarát, bol totiž tiež prihlásený a bolo lenotázkou času, kedy agentúra JPP, v našom meste fungujúca rýchlosťoublesku, donesie túto novinu k nám a vo vzduchu zasviští posledný výstrel,ktorý skolí márne, agonické záchvevy môjho odporu, vetou: „Keď ide on, ideš ajTy!".
Mal som dohodnutú aj partnerku. Sestrinu (aj moju)kamošku. Už pri príchode do miesta konania, táto však stretla chalana, doktorého bola roky buchnutá, a hneď sa s ním dohodla, že budú tancovať spolu,a mne že niekoho zoženie ako náhradu. Nebolo treba. Ja som tam tiežstretol osobu, ktorá mi nebola ľahostajná, do ktorej som bol už hodný čas beznádejne zamilovaný. Neváhal som ani chvíľu, podvplyvom okolností som prišiel vystresovaný, s úzkou dušičkou, za ňous ponukou kvalitního sexu partnerstva na celý život na kurze. Aj ona mala vopred dohodnutého parťáka,ale ako sa vyjadrila, ani ho poriadne nepoznala, sucho konštatovala, že buderadšej so mnou. Ľutoval som toho chudáčiska, jej potenciálneho tanečníka, viemako sa asi cítil, ale nedalo sa inak. Uľavilo sa mi veľmi, bál som sa, žezostanem na ocot a pridelia mi nejakú ochechuľu, na ktorú tiež niktonevyšiel.
Treba priznať, že vďaka tomu, že som získal zapartnerku túto kočku, som nápad s prihlásením ma na tanečný dodatočneocenil a začal tam chodiť celkom rád. Ostatne, stretli sme sa tam viaceríchalani z našej triedy, asi aj v iných rodinách prebiehal podobnýscenár prihlasovania: „Pôjdeš a hotovo!". Zdalo sa, že aj páriky savytvorili a usporiadali podľa sympatií, k najvyššej spokojnostizúčastnených. U mňa určite. Nádejal som sa, že počas kurzu si moja tanečnápartnerka všimne, že som super chalanisko a bezhlavo sa do mňa zamiluje.Veď sme boli pre seba ako stvorení, obaja sme (ako jediní z kurzu) nosili tensmiešny prilepovací strojček na zuboch, čo som bral ako znamenie osudu o spriaznenosti.
Kurz býval raz týždenne. Tancovanie ma normálnechytilo. Aj ten náš učiteľ bol celkom srandovný, hudbu si nosil na naozajťažkom médiu, na magnetofónovej páske, ktorú nosil aj s magnetofónomznačky Tesla B 115. Jive, blues, country, valčík, rumba, tango, waltz, to smevšetko zvládali, ani som partnerke veľmi nestúpal po nohách, si myslím. Najviacma samozrejme uchvacovalo, že sa môžem obšmietať v jej blízkosti a legálne sajej dotýkať, držať za ju ruky a objímať okolo pása.
Počas priebehu kurzu, dokonca aj po záverečnomvečere s krycím názvom „Venček", som si myslel, že mi to ide. Bol by somsi to myslel až dodnes, keby zozáverečného večera nebol vyhotovený záznam na videokameru.
Keďže išlo o pravek, aj záznam bol zodpovedajúci dobe, (rozumej, rozmazanýjak hovado - dvd vtedy ešte nebolo, dokonca ani mobilné telefóny, neviem, či sito vie mladá generácia predstaviť).
Keď k nám dorazila videokazeta, ešte teplá, čerstvo vytiahnutá z rekordéra,celá rodina zasadla doma k prehrávaču, pozrieť si, ako tie naše deti tancujú.Zadíval som sa i ja pozorne. I zaraz predniesol som historickú vetu, ktorú hneďvzápätí vyryli do mramoru na pamätnú dosku mesta Púchov (pozn. autora: odtiaľpochádza autor), citujem: "To čo je za trapoša ten, čo sa tam tak smiešnekláti?" V hmlistom opare nekvalitného záznamu sa vtom vynorila siluetavtedy utlramoderného ultračerveného saka a autor spoznal (bohužiaľ) pravdivýobraz techniky a umeleckého dojmu svojho tanca (no tanca...nazvime to radšejpokusu o pohyb v rytme na parkete). Odvtedy autor netancuje na verejnosti, adoma len potme.
Veru, takýto ťažký osud mám. Resp. mal som. V septembri mám totiž naplánovaný jeden tanečný kurz. Ak z toho dáky kujón zase neurobí videozáznam, možno sa mi podarí nahovoriť si, že tancujem pekne a stane sa z parketového slona parketový lev. Parkety, traste sa!:)
