„Áno, súhlasím, prísaha je veľmi dôležitá a vadí mi, že ju už takmer nikto neberie vážne. Je načase, aby sme znovu vybudovali vážnosť a úctu k tak dôležitému aktu. Človek, čo prisahá, musí si byť plne vedomý toho, čo prisahá, aby sa prípadné porušenie prísahy mohlo aj prísnejšie trestať!"
NO... ale potom...hm... čo s takými, čo si s plnou vážnosťou nemôžu také bremeno zodpovednosti vziať na seba? Ak človek povie:
„Ja nemôžem prisahať Slovenskej republike, pretože to, čo prísaha obsahuje, ja k tomuto útvaru necítim. Nemôžem preto prísahu dodržiavať."
Čo s nimi? Utratíme ich? Vysťahujeme? Kam? Táto možnosť sa MUSÍ vyriešiť a MUSIA ju vyriešiť práve tí, čo túto prísahu požadujú. Musia vedieť reagovať na odozvu:
" Ja predsa súhlasím s prísahou, ale ja ju neberiem ako prázdnu formalitu! Preto Vám čestne oznamujem, že nie som spôsobilý prisahať vernosť Slovenskej republike. Prosím Vás o návrhy, čo ďalej."
Teda netreba napádať myšlienku prísahy. Treba poukázať práve na jej zmysel a tým dokázať, že nie je reálne, aby sme ju vyžadovali plošne!
Mimochodom, mňa zaujala myšlienka prísahy, pretože tým sa legalizuje konečne základná myšlienka štátu a to je uzavreté spoločenstvo ľudí s vlastnými pravidlami. Pokiaľ sa zameriame na toto, bude sa musieť uznať, že:
Každý štát je diktatúra
alebo
Štát v tradičnom atavistickom ponímaní ako národné zoskupenie nemá zmysel
Mne napríklad vadí aj to, že sa boja súčasní politici priznať, že Európska únia je budovanie štátotvorného celku s jednotnými normami a centrálnym riadením. Ťahajú medové motúzy popod nos malým národom. (Je to ale lepšie ako vojna)
Keby totiž hneď od začiatku povedali, že sa jedná o budovanie nového veľkého štátu, nemohli by sa regionálni politici vyhovárať na to, že oni to chápali inak a otravovať s odmietaním ústavy a vymýšľať pre tento dokument všelijaké kompromisné mená ako zmluva alebo čo ... veď je to na smiech. NIKTO DO ÚNIE OFICIÁLNE NEMUSEL, ale bol to trochu podvod, že sa neprezentovala jasne forma tohto zoskupenia vopred. Aj keby nám povedali, že to bude jeden superštát, kde budú tri oficiálne jazyky, jedna mena, ústava, prezident a bývalé národné štáty budú mať len regionálnu politiku, aj tak by sme tam VSTÚPILI!!!!!!, ale bolo by to čistejšie a zapchali by papule národne cítiacim ožranom a zlodejom.
Dôvod, prečo to ale neprezentujú nie sú Slováci ani Maďari, ale väčšie mohutnejšie národy s koloniálnou minulosťou.
Nuž, teda, ja by som bol rád, aby občianstvo bolo zasa veľmi vážnym statusom príslušenstva k istému spoločenstvu, aby som sa mohol slobodne rozhodnúť, či ho prijímam alebo nie. V súčasnosti je bohužiaľ občiansky preukaz len identifikačný dokument. Teda, ak sa rozprúdi diskusia o prísahe „neodmietavým spôsobom", bude sa musieť uznať, že je to tak závažný akt, že v súčasnej geopolitickej situácii je nerealizovateľný... a možno sa z toho vyvinie viac odvahy, aby európski politici začali prezentovať občianstvo už ozaj vážne so všetkými „európskymi" súvislosťami. Veď občianstvo je naozaj pôvodne vážny a dôležitý status.
