reklama

Reštart nepôjde bez zmeny

Cestovný ruch má dve základné agendy: riadenie regionálneho rozvoja a jeho riadenie ako hospodárskeho odvetvia

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Cestovný ruch a odevný či obuvnícky priemysel majú jednu vec spoločnú. Je ňou móda. Kým jedna sféra si na svojom „kolene“ vyformuje novú módnu destináciu, do ktorej sa následne hrnú húfy chtivých cestujúcich, módny priemysel sa svojimi návratmi do histórie alebo minimálne odhalením nového kúska tela prekvapuje kupujúcich chtivých po niečom neobvyklom pre nasledujúcu sezónu. Tí konzervatívnejší, ktorí viac oceňujú všetko, čo je známe, sa i držia svojho zvyku.

Pri východisku z krízy, do ktorej nás doviedla nielen pandémia Corony, ale aj energetika v dôsledku vojny na Ukrajine, sa nemôžeme spoliehať na módu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V cestovnom ruchu nemáme „Leitmotív“, ktorý by nás viedol“. Jeden z nich by malo byť uvedomenie si dôležitého faktu, že cestovný ruch má 2 základné agendy, a to:

  • riadenie regionálneho rozvoja priamo v turistických regiónoch/destináciách a

  • riadenie hospodárskeho odvetvia, t.j. zásadných podmienok pre podnikanie vo sfére poskytovania a obchodovania so službami cestovného ruchu.

Aby sme sa dostali k podstate problému, vrhnime očko na riadenie cestovného ruchu v minulosti. Je to dlhšie čítanie, ale určite stojí za to dočítať tento blog až do konca, pričom záver si môže urobiť každý sám:

1.       V dobe socializmu a spoločného štátu s Čechmi a Moravanmi sme sa snažili zachytiť  svetové trendy. Patrilo k nim jednoznačne „slnenie pri mori“, paradoxne vďaka móde šírenej americkými filmami s oslňujúco opálenými telami hercov a herečiek. Už krátko po 2.sv.vojne. Európa v tom čase sa ešte len spamätávala po hrôzach vojny, no koniec päťdesiatych, u nás v šesťdesiatych, priniesol so sebou rozkvet podmienok pre rozvoj cestovného ruchu. Štát pre svojich „pracujúcich“ skrátil pracovný čas (prestalo sa pracovať v sobotu) a vytvoril pôdu pre vstup poznatkov z vtedy „kapitalistického sveta“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vtedajší odborníci formovali novovznikajúce odvetvie aj vďaka informácií, ktoré dostávali predovšetkým zo Švajčiarska (kde po odchode z ČSSR pôsobil Oto Šik, ktorý naďalej udržiaval kontakty s ľuďmi v Prahe) a Rakúska (kde pestovali živé kontakty ľudia okolo Ing. Sutorisa). Kto si pamätá na Poma Kežmarok – výrobcu lyžiarskych vlekov a sedačiek? Výrobcovia lanoviek, zasnežovacích zariadení a všehokoľvek, čo súviselo so zimným športom - predovšetkým z Rakúska, na organizovaných seminároch nám húfne predstavovali všetko, čo súvisí s moderným lyžiarskym centrom.

A aby vyrástla nová generácia nadšená pre zimné športy, žiaci chodili povinne na lyžiarsky pobytový výcvik...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom čase sa vytvoril organizačný základ pre rozvoj cestovného ruchu, financovaným štátom cez kraje či okresy. Akcii „Z“ (stavebná zložka pri štátnej správe) boli priradené malé investície smerované do drobných úprav danej „turistickej destinácie“, pričom Slovakiatour podával o nej bezplatné informácie. Najdôležitejšie však boli vládne výbory CR, ako poradné orgány pri vládach v Prahe a Bratislave. Starali sa o „import“ vyspelého know-how z krajín s tradíciou v oblasti turizmu. Zároveň boli vypracované štúdie pre rozvoj poľovníctva a rybárstva, horských dopravných zariadení ai., ktoré dopomohli efektívnemu investovaniu priamo v tom-ktorom turistickom regióne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Významnú úlohu vykonávali „Správy cestovného ruchu“ zriadené vo vybraných destináciách. Boli to základné riadiace orgány, ktoré konali v spoločných veciach všetkých subjektov činných v oblasti služieb cestovného ruchu v danej oblasti. Boli „zrkadlovým obrazom“ združení cestovného ruchu, ako ich poznáme aj dnes v Rakúsku i vo Švajčiarsku (u nás v SR sme dodnes nedospeli k tomuto obrazu).

Výsledkom bol rapídne rozvíjajúci sa organizovaný cestovný ruch vo všetkých jeho druhoch a formách. Letné, ale aj zimné dovolenky, víkendové lyžovačky, zvyšoval sa záujem o kultúru a návštevu kultúrnych podujatí, o architektúru, výstavníctvo atď. Pracovníci cestovných kancelárií nestačili rukou vyklepkávať zoznamy turistov, ktoré vyžadovali na hranici. Cestovný ruch bol neobvykle rušný. Až na oblasť aktívneho zahraničného cestovného ruchu, ktorý sa na Slovensku sústreďoval – ako už ináč – na štáty RVHP, pričom „tvrdé devízy“ produkovala Praha a vybrané kúpele. Bratislava z pohľadu európskych miest zostala naďalej len provinčným mestom, pričom málokto vo vyspelých kapitalistických štátoch vedel, kde sa Slovensko nachádza na mape.

  

2.       V dobe Mečiarizmu  zatočila sľubne rozvíjajúcim sa cestovným ruchom nešťastná privatizácia. Tak veľká, tak malá.

V rámci veľkej privatizácie sme si nerozmyslene zlikvidovali hotelovú sieť (Interhotel), ktorá mala vďaka predchádzajúcemu vlastníctvu v rámci Trust Čedok kvalitný, s medzinárodnou úrovňou porovnateľný know-how. Ak by sa bola zachovala, zaiste by sa k nej priradili aj vybrané hotely Reštaurácií a dnes by sme mali stabilnú hotelovú sieť, napr. ako je Hotelplan patriaci družstevnej obchodnej spoločnosti Migros podnikajúcej aj v oblasti maloobchodného predaja. Výsledkom by bola úspešná predajná politika vlastných ubytovacích kapacít...

V rámci malej privatizácie namiesto zmeny „štátom financovaných združení CR“ na „združenia cestovného ruchu s (povinným) členstvom podnikajúcich organizácií poskytujúcich služby v danej destinácii, sme tieto doslova zlikvidovali. Keby došlo k ich transformácií v súčasnosti by sme mali sieť regionálnych združení CR už integrovanú na národnej úrovni s efektívnejším riadením i financovaním...

Zlikvidovaný bol aj poradný orgán vlády – Vládny výbor pre CR, čím sa zrútila ďalšia organizačná zložka nevyhnutná pre republikové riadenie CR ako hospodárskeho odvetvia a riadenia regionálneho rozvoja. Namiesto neho vznikla Sekcia cestovného ruchu pri MH SR s obmedzenou právomocou. Tým sme doslova „prešustrovali“ obdobie,  v ktorom sa mohli vytvoriť predpoklady na oveľa efektívnejšie riadenie mnoho sektorového cestovného ruchu.

Že cestovný ruch bol začiatkom 90-tych rokov významným hospodárskym odvetvím naznačuje aj fakt, že dopyt po ubytovacích zariadeniach a horských dopravných zariadeniach v Nízkych Tatrách v rámci kupónovej privatizácie bol veľmi veľký, čím vyniesol ich cenu vysoko nahor. Poznamenávam, že tak SR, tak ČR kopírovali v prípade veľkej privatizácie nemecký vzor, ktorý zďaleka nemal tradíciu v destinačnom managemente (viď staršie články v blogu).

Počas Mečiarovej vlády utrpel aj výskum v oblasti CR. Poradenské organizácie na súkromnej báze sa len pomaly vyvíjali a v podstate bojovali o prežitie. Zároveň vznikol aj ďalší negatívny jav: nesúlad medzi odborným managementom a vlastníkmi zariadenia CR (či už hotely alebo cestovné kancelárie), ktorí mali úplne odlišné predstavy o riadení odboru. Tragédiou bol aj fakt, že Slovensko sa Mečiarovou politikou dostalo z medzinárodného hľadiska do závozu, čím objemy realizácie v cestovnom ruchu rapídne poklesli. Prehĺbenie poklesu realizovaných objemov súviselo aj s odbúraním tzv. „cvrčkovania“, t.j. cenového zvýhodňovania vývozu (aktívny zahraničný cestovný ruch je tzv. neviditeľný vývoz, nakoľko návštevníci zo zahraničia prídu služby CR čerpať k nám – na rozdiel od tovaru, ktorý musí prekročiť naše hranice).

Výsledkom vtedajších rozhodnutí, na pozadí ktorých bola aj zahraničná politika Mečiarovej vlády, bol rapídny pokles návštevnosti zo zahraničia, pričom výsledky domáceho cestovného ruchu boli skresľované aj v dôsledku zániku mnohých podnikových zariadení, ktoré nepatrili do štatistických údajov. Ale ich "turisti" po ich zániku prešli do iných zariadení, čím sa zvýšili objemy návštevníkov a počty prenocovaní.

 

3.       Počas Dzurindovej vlády boli konečne vytvorené predpoklady pre zapojenia sa do globalizačných procesov. Žiaľ, v cestovnom ruchu sme nové možnosti nevyužili aktívne, nakoľko závisia od úrovne inovácii. Pre tieto na vnútornom trhu ešte stále neboli vytvorené podmienky. Čo-to sa pohlo vpred, ale stojac na vratkých nohách nemalo dlhé trvanie.

Experimenty v oblasti IT technológií, ktoré v tomto období sa na trhu ukázali, vyžadujú v prvom rade bezpečné prostredie. Na druhej strane obchodná sféra prichádzajúca s inováciami potrebuje pre tieto aj pochopenie zo strany poskytovateľov služieb, ktorí musia garantovať štandardné vstupy a k tomu prislúchajúcu obchodnú i cenovú politiku. V tom čase, žiaľ, poskytovatelia služieb na tieto zmeny neboli pripravení. Ide o fakty, ktoré sú všeobecne bariérami pre rozvoj – tak domáceho i zahraničného aktívneho CR (incoming). Dobrý obchod predpokladá pre obe strany win-win situáciu a pokiaľ táto chýba, žiaden z obchodníkov nepôjde do nerentabilného obchodu.

Obdobie však prialo predaju zahraničných zájazdov cez cestovné kancelárie, ktoré zaznamenali boom. Ten však čiastočne brzdil nedostatočný kapitál niektorých cestovných kancelárií, čo následne vyvolalo legislatívne rozhodnutia pre oblasť poistenia sa voči úpadku.

Bol to čas, kedy aj riadenie turistických regiónov bolo ponechané na ich vlastnú iniciatívu. Po tak dlhej dobe od privatizácie nedošlo medzi poskytovateľmi služieb CR k zjednoteniu postoja k systému regionálneho riadenia. Jednotnosť sa dosiahla len v jednom: rozvoj CR by mal financovať štát!

K pozitívnemu obratu došlo v jednej dôležitej oblasti riadenia regionálneho rozvoja: po prvýkrát bol Sekciou cestovného ruchu na MH SR vypracovaný dôležitý plánovací dokument stratégia rozvoja cestovného ruchu!

Keďže neexistovala organizačná schéma riadenia a k nej prislúchajúca zodpovednosť, vtedajší minister financií Mikloš sa na záver volebného obdobia pred podnikateľmi cestovného ruchu vyjadril, že CR odmietal finančne podporiť pre nejasnú situáciu v odbore. Poskytnutie tejto podpory by bolo podľa neho „hádzaním peňazí do prázdnej studne“.

Podrobnejšie o niektorých udalostiach, riešeniach a názoroch z tohto času nájdete aj v mojich novinových článkoch uvedených na portáli vallova.sk.

 

4.       Počas prvej Ficovej vlády od 2006 boli do zodpovedných funkcií v štátnom riadení cestovného ruchu vymenovaní ľudia bez potrebných skúseností  v oblasti cestovného ruchu. Až ku koncu volebného obdobia, predovšetkým vďaka samospráve nižšieho stupňa a jej organizačnej jednotky ZMOS, vznikol legislatívny návrh zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu. Mali by sme si priznať, že hlavným motívom vzniku tohto návrhu bola pripravovaná finančná podpora z fondov EÚ smerovaná do regiónov, ktorá nemohla byť realizovaná bez štrukturálnych zmien v regionálnom riadení CR na legislatívnej úrovni. Zákonu však nepredbiehala široká diskusia medzi odborníkmi z oblasti CR, čo sa odzrkadlilo aj v odložení termínu platnosti tohto zákona počas celej doby Radičovej vlády (začala platiť až v začiatkoch druhej Ficovej vlády).

Napriek nedostatkom zo strany vládnych úradníkov vďaka otvoreniu sa smerom k svetu (Dzurindova vláda) v obchodnej oblasti dochádzalo k podstatným zmenám, a to predovšetkým zo strany zvýšených aktivít globálnych systémov smerom na slovenský trh. Zo svojho pracoviska vo Viedni v rokoch 2007/8 expandoval dodnes najväčší svetový hráč booking.com. Svojej príležitosti obchodne ovládnuť slovenský trh so službami CR sa chytili aj ďalšie úspešné, či menej úspešné globálne systémy.

V tomto období sme sa oveľa iniciatívnejšie zapojili do medzinárodnej obchodnej siete, ale nie ako hráči, ale pasívne, ako jej používatelia. V mnohých prípadoch ako začiatočníci, za behu učiaci sa práci funkčných predajných globálnych systémov, vrátane cenovej politiky. Dlhú dobu po „nežnej“ bola pre mnohých poskytovateľov služieb jej plánovanie na primitívnej úrovni (bez nevyhnutných rozborov a politiky zvýhodňovania, nakoľko pretrvával spôsob ad-hoc vyjednávania, čo je v prípade používania internetového predaja nemožné).

V podstate môžeme povedať, že prvej Ficovej vláde chýbala nielen vôľa riešiť otázky podpory rozvoja CR, ale aj akýkoľvek krízový management (aj v čase vypuknutia hospodárskej krízy koncom prvého desaťročia nového tisícročia).

 

5.       Radičovej vláda trvala krátko (2010-2012), pričom v oblasti štátneho a regionálneho riadenia CR neboli prijaté žiadne zmeny. Nepriaznivá situácia sa v odbore prehlbovala.

 

6.       Druhá a tretia Ficová vláda – podnikatelia a odborníci z oblasti CR konštatovali totálny chaos v riadení jeho rozvoja. Mnohí si mysleli, že na Slovensku nie je nikto, kto by dokázal toto odvetvie dostať do stavu, v ktorom by ho bolo možné zmysluplne riadiť.

Počas tohto obdobia som sa viac-menej zdržiavala v zahraničí a vďaka komunikácii s tamojšími odborníkmi v cestovnom ruchu kompletizovala svoj vlastný názor na najvhodnejší systém regionálneho riadenia CR. Zároveň som znepokojene sledovala dianie u nás.

Vďaka finančným prísunom z fondov EÚ ako aj už schváleného zákona č. 91/2010 Z.z. o rozvoji CR, sa pristúpilo ku riešeniu mnohých dlhodobo zanedbaných vecí v oblasti regionálneho rozvoja. Pri hodnotení vtedajších krokov je možné si položiť otázku, do akej miery v dôsledku kvality pripravených plánovacích dokumentov boli vynaložené efektívne a ak nie, tak prečo?

Financie smerovali aj do oblasti štátnej propagácie, kde sme znova siahli opäť po „nemeckom riešení“ a oficiálny štátny propagačný a informačný portál nazvali slovakia.travel. Táto marketingová značka je z hľadiska jej ochrany ako chránenej známky veľmi problematická. Doména.travel je totiž verejne prístupná, čím sa nedá vylúčiť možnosť neužitia oficiálnej značky patriacej štátu obchodnými subjektmi hľadajúcimi spôsob priživenia sa na štátnom marketingu za účelom získania obchodných výhod a s tým aj neoprávnehého zisku.

Vo veci hesla k tejto ochrannej známke sme siahli aj po nesprávne anglicky znejúcom a následne menenom hesle: „Good Idea to Travel Slovakia“, v praxi uplatnenej vo výrazoch „Good Idea Travel for Slovakia“, ci „Good Idea Travel to Slovakia“). Uvedené heslo sa skôr hodí  pre propagáciu jedinečných inovácií ako ciest na Slovensko .Bývalé heslo: „Malá krajina v srdci Európy“ s logom srdca v slove Slovensko bolo oveľa výstižnejšie. 

Prínosom trvajúcim dodnes by bol aj v uvedenom období spracovaný portál „Riadenie kvality“ (rovnako podľa nemeckého vzoru) keby bol býval aj o podmienkach, ktoré (legislatívne)určujú kvalitu doplnené o jeho praktické použitie predovšetkým pre podnikateľov po prvýkrát vstupujúcich na trh cestovného ruchu. Tým by bol zároveň vyriešený praktický výklad zákonov, ktoré vo svojej podstate zakladajú podmienky kvality, teda aj know-how.

Vďaka rozhodnutiu orgánov EÚ (jej smernice z roku 2015) došlo k úplnému otvoreniu trhu pre služby cestovného ruchu vo všetkých členských krajinách. Z tohto titulu – vznikol zákon č. 170/2018 Z.z. o zájazdoch (balíkoch služieb) a spojených službách. Zákon má niektoré nezrovnalosti s obsahom v anglickom znení, ktoré by mali byť dodatočne objasnené, resp. legislatívne doplnené na základe jednaní s orgánmi EÚ.

Uvedená smernica zároveň riešila postavenie globálnych rezervačných systémov, čo vyvolalo potrebu ich zdaňovania na národnej úrovni. Pôvodné usmernenie z čias EHS rešpektované aj inými európskymi krajinami obsahovalo aj usmernenia v daňovej oblasti. Keďže toto prestalo platiť, MF SR rozhodlo o novom riešení zdaňovania provízií vyplácaných globálnym obchodným spoločnostiam podnikajúcim v oblasti cestovného ruchu.

V súvislosti s obdobím Ficovej vlády je potrebné poznamenať, že pokusy presunu štátneho riadenia z ministerstva hospodárstva na ministerstvo kultúry a následne na ministerstvo dopravy len situáciu v systéme riadenia skomplikovalo a nevyriešilo systém štátneho riadenia regionálneho rozvoja, v tom cestovného ruchu.

Faktom je, že dopravná dostupnosť turistického regiónu (vrátane destinácie ako je Slovensko) je pre región CR rozhodujúca. Región musí byť ľahko dopravne dostupný, ináč je zaujímavý len pre úzky kruh nadšencov. Preto je logické, ak je riadenie regionálneho rozvoja CR priradené k odvetviu doprava. Lenže cestovným ruchom sa zaoberajú aj iné ministerstvá, ako je životné prostredie (CR blízky prírode), poľnohospodárstvo (agroturistika, poľovníctvo, rybárstvo), školstvo  (podpora športu, vzdelávanie) , regionálny rozvoj (financovanie) ai. Otázka je, čo s tým?

Odpoveď je jednoduchá: nebude na štátnej úrovni riešený integrovaný systém riadenia regionálneho rozvoja, v ktorom sa stretávajú záujmy všetkých orgánov mnoho sektorového CR, neprenesie sa táto komplexná problematika na úroveň samosprávy zodpovednej za plány územného rozvoja! Tým sa následne nezdokonalí problematika plánovania realizovaná samosprávou!

Zaexperimentovalo sa aj vo veci vydávania „rekreačných poukážok“ . Bez predchádzajúceho riešenia základného problému týkajúceho sa kvality obchodnej siete so službami cestovného ruchu ide o čistý populizmus. Predovšetkým v prípade, ak podiel domáceho CR na celkových tržbách z CR je dostatočné, pretože prekračuje hranicu 50%! Problém tkvie totiž v celkových tržbách, teda v obchode so službami CR, nielen v dopyte domáceho obyvateľstva! Za takýmto rozhodnutím jednoznačne stál záujem vybraných podnikateľských skupín kompenzovať svoju neschopnosť alebo využiť svoje možnosti ovplyvniť tvorbu mimoriadnych ziskov.

Na druhej strane, hoci tomu vynikajúco prial čas, nebola riešená výška DPH v gastro sektore. Ako dokazujú politické boje v mnohých štátoch, jedná sa o veľmi citlivú problematiku, ktorá zaťažuje mysle politikov i gastro podnikateľov vo Švajčiarsku i v Nemecku. Zaiste sa všetci pamätáme, čo sa dialo v Grécku po zvýšení DPH v oblasti gastra. V tomto prípade sa nejedná o to, či jedlo podávané v gastro prevádzke je lacnejšie ako uvarené doma, ale o fakt, že jeho cena vo veľkej miere závisí od objemu fyzicky náročnej ľudskej práce. Účtovať k „variabilnému kapitálu“ dvojcifernú DPH je preto v takomto prípade neľudské.

Napriek všetkému sa objemy v cestovnom ruchu v období poslednej Ficovej vlády zvýšili. Mnohí v odbore CR po vypuknutí pandémie Corony zalamovali ruky hovoriac: „Nebyť pandémie, dosiahli by sme rekordné počty návštevníkov!" To nie je celkom pravda, pretože cestovný ruch na území Slovenska niekedy v minulosti vyzeral aj lepšie.

 

7.       Matovičova/Hegerova vláda – vstúpila do obdobia pandémie Corony, choroby nového typu – 21.storočia. Vo februári 2022 sa situácia skomplikovala vojnou na Ukrajine, ktorá potrvá ešte nejaký ten rok-dva, ba možno aj dlhšie a prehĺbi dopady energetickej krízy a s ňou spojenej inflácie.

Cestovný ruch potrebuje nové riešenia komplikovaného krízového stavu. Po starom to jednoducho ďalej nepôjde. Myslím lepšenie regionálneho rozvoja, ale aj zvyšovanie podielu CR na HDP - ten totiž tvoria podnikatelia.

 

Na nové riešenia čaká oblasť:

·        Oficiálneho štátneho marketingu cestovného ruchu - mal by svoju činnosť rozšíriť o vyhľadávanie investorov  a zamerať na lepšiu rozpoznateľnosť Slovenska vo svete (nie na propagáciu slovenských regiónov domácemu obyvateľstvu – tá patrí do zodpovednosti samotných turistických regiónov -  v oblasti poskytovania informácií a propagácie produktu CR – pozor, nie služieb CR!)

·        Riadenia regionálneho rozvoja cestovného ruchu v komplexnej podobe a obsahu –  nový integrovaný riadiaci systém regionálneho rozvoja s využitím IT technológií – integrujúci jednotlivé súčasti mnoho sektorového cestovného ruchu a následne s formulovaním zodpovedností pre vzťah štát – administratívne regióny – turistické regióny.

·        Obchodnej sféry – a to tak, aby sa Slovensko do medzinárodnej súťaže zapojilo ako aktívny hráč a tak si hľadalo na svetových trhoch vhodných partnerov (napr. už niekoľkokrát v mojom blogu popisované nezávislé hotelové konzorcium prepájané na nadnárodnej úrovni do globálnych celkov vytvorených v spolupráci s našou diplomaciou. Existencia konzorcia by mohla pritiahnuť mnohých šikovných mladých ľudí pracujúcich v súčasnosti pre nadnárodné hotelové siete pracovať naspäť do vlasti, čím by sa zároveň oveľa ľahšie definovali „kritéria kvality“!) 

·        Výskumu v oblasti regionálneho rozvoja CR na slovenských univerzitách pre potreby praxe!

·        Prípravy odborného dorastu rozšírenej aj o zavedenie nového systému počiatočného odborného vzdelávania s využitím IT technológií a otvorením odborného vzdelávania aj pre odborníkov z praxe. Slovensko totiž potrebuje posilniť v odbornom doraste schopnosti pre invencie, čo sa dá LEN v rámci praktického výcviku a v rámci práce hrou pre žiakov do 15 rokov!

Či niektoré z navrhovaných zmien budú uplatnené aj v praxi, záleží nielen od politikov, ale v prvom rade od zjednotenia názorov ľudí podnikajúcich či pracujúcich v odbore cestovného ruchu. Svoj postoj by mala vyjadriť aj vedecká obec, ba aj školstvo. Veď ide o našu budúcnosť, nielen vo vzťahu k sebe samým, ale aj vo vzťahu k EÚ a vôbec, celému svetu.

Rudolfa Vallová

Rudolfa Vallová

Bloger 
  • Počet článkov:  191
  •  | 
  • Páči sa:  272x

Dlhoročná odborníčka v oblasti cestovného ruchu otvára diskusiu o "Cestovnom ruchu v 21.storočí" a vyzýva k založeniu iniciatívy - clustra pre podporu kvalifikovaného spracovania Plánu obnovy pre cestovný ruch. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenácestovanie.smeekonomika.smesúkromnépolitika.sme

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu