Ľahko je prehlásiť: do troch rokov je naša turistická destinácia medzinárodne rozoznateľná, ťažšie už je svoje predsavzatie splniť. Záverečné slovo má totiž návštevník.
Združenia cestovného ruchu, ktoré realizujú regionálnu propagáciu svojej destinácie, by sa mali zamyslieť, ako ďalej. Pretože propagácia destinácie nie je o propagácii ich združenia (aj s takým sa môžeme stretnúť na internete), je o konkrétnej propagácii destinácie a jej názov i slogan (výstižné heslo) by mali vystihovať turistický región čo najpríťažlivejšie a najpôsobivejšie.
Zákon 91/2010 Z.z. o rozvoji cestovného ruchu rozoznáva dve úrovne destinácií: oblastnú a regionálnu. Okrem nich existuje ešte aj lokálna a samozrejme štátna.
Územie turistickej destinácie má priamu súvislosť so združením cestovného ruchu. Keď sa v minulosti hovorilo o destinácii, vychádzalo sa z dokumentu Rajonizácie/Regionalizácie cestovného ruchu. V dokumente definované destinácie zaručovali okrem iného aj jednotný prístup k regionálnej propagácii. Zrušením legislatívnej povinnosti sa pravidlá uvoľnili a priniesli do života nové riešenia. Napríklad podnikatelia v jednej z častí Gemera si povedali, že sa lepšie cítia v regióne „Malohont“, tak sa rozhodli, že vytvoria novú destináciu, čím došlo ale k ďalšiemu štiepeniu.
Pokiaľ Slovensko ako krajina cestovného ruchu sa chce zviditeľniť vo svete aj cez regióny, malo by sa na štátnej úrovni zvážiť, koľko turistických regiónov chce navonok prezentovať. Sme malá krajina s bohatými prírodnými i kultúrnymi hodnotami, ale mali by sme zhodnotiť, že menej je vždy viac. Kedysi za federácie delenie destinácii podľa krajov (vyhovovalo viac Čechom ako Slovákom) bolo zmenené, pričom sa akceptovalo bývalé župné.
Berúc do úvahy túto skutočnosť, turistický región Malohont je mikrodestinácia Gemera. Ak máme záujem o integrovaný informačný a propagačný systém slovenských destinácií, republiková by tvorila tretiu úroveň destinácie:
1. Úroveň – mikrodestinácia/prezentované oblastným združením : Malohont
2. Úroveň – destinácia/prezentované regionálnym združením Gemer
3. Úroveň – integrovaný informačný a propagačný systém slovenských destinácií združujúce regióny cestovného ruchu/destinácie Slovenska do jedného centra.
Uvedený návrh mení nastavenie súčasne platného legislatívneho usmernenia, pričom vylučuje existenciu regionálnych združení na krajskej úrovni, t.j. na úrovni vyššieho administratívneho celku samosprávy. Táto by mala plniť iné úlohy, ktoré jej vyplývajú zo samotnej podstaty riadenia cestovného ruchu na spravovanom území. V prípade, ak územie jednej destinácie presahuje viac samosprávnych krajov, tieto by sa medzi sebou navzájom dohodnú o spôsobe deľby práce, ktoré vyplýva z administratívnych povinností kraja.
Oblastné združenia cestovného ruchu po zmene súčasného stavu by pracovali efektívnejšie na mikroúrovni , t.j. napr. Malohont. Tým by si sami vytvorili lepšie šance stať sa efektívne pracujúcimi jednotkami na presadzovanie regionálnych záujmov svojich členov – poskytovateľov služieb cestovného ruchu podnikajúcich v danej mikrodestinácii. Združenie cestovného ruchu má predsa len lepšie východiská pri jednaní so samosprávou. Má nenahraditeľnú pozíciu pre vytváranie spoločenstiev, ktoré napomáhajú tvorbe a rozvoju produktu cestovného ruchu - viď napr. info Čo tak na jar urobiť si "Whiskytrek"? - Rudolfa Vallová - (blog.sme.sk) .
Únia oblastných združení cestovného ruchu (na regionálnej či celoštátnej úrovni) má jedinečnú príležitosť zhodnúť sa na integrácii informačných a propagačných portáloch jednotlivých destinácií (vyžaduje jednotný softwear a metodiku práce), čo by umožnilo konečne regionálnu prezentáciu na celoštátnej úrovni.
Štátna propagačná agentúra Slovakia Travel sa síce snaží o regionálnu propagáciu, v niektorých regiónoch má dokonca aj svojich zástupcov. Jeden človek však nikdy nezvládne to, čo môžu podnikatelia združení vo svojom „spolku“, či únii. Podstatné je aj to, že úloha štátnej propagačnej agentúry cestovného ruchu sa odlišuje od regionálnej propagácie. Všimnime si to na švajčiarskom vzore: „myswitzerland.com“ prezentuje TOP príťažlivosti krajiny, samozrejme predovšetkým Alpy. A to roky rokúce, hoci medzičasom sa medzi obľúbené destinácie zaradili aj viaceré švajčiarske mestá. Tie sa sťažovali, že ich štátna propagačná agentúra im nevenuje väčšiu plochu pre ich prezentáciu. Odpoveď bola – ich prvoradou úlohou je prezentácia Švajčiarska vo svete ako alpskej krajiny.
Švajčiarsky postoj k štátnej prezentácii krajiny ako turistického cieľa stojí minimálne za zamyslenie sa. Slovensko v relatívne krátkej historickej dobe niekoľkokrát menilo formu štátnej prezentácie krajiny ako turistického cieľa. Súčasné „Good Idea Slovakia“ nehodnotím pozitívne, hoci slogan patrí k matici propagácie štátu ako celku. Motivačne sedí skôr k propagácii inovácii ako cestovného ruchu. Oveľa výstižnejšie kedysi znelo: „Malá krajina v srdci Európy“ (spolu so srdcom na dvojitom slovenskom kríži). Švajčiarske „myswitzerland.com“ je jedinečné, neopakovateľné a nezneužiteľné. Na rozdiel od „slovakia.travel“.
Sekcia cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR sa má nad čím zamyslieť. Rovnako aj Sme rodina, politická strana, ktorá dostala v týchto voľbách cestovný ruch do svojho vienka. Nejedná sa len o propagáciu štátu, ale aj regiónov cestovného ruchu. Jedná sa nielen o zviditeľnenie Slovenska ako turistickej destinácie, ale aj o podporu podnikania a posilňovania konkurencie schopnosti našich podnikateľov, predovšetkým obchodných subjektov ako napr. cestovných kancelárií, nielen na domácom, ale predovšetkým na zahraničných trhoch. Reforma regionálneho riadenia cestovného ruchu čaká na svoj štart.
