Veď sa kvôli tomu aj napočúvam. Že som na nich mäkká, že im neviem rozkázať, že sa okolo nich nachodím a naobskakujem jak taká popoluša...
Ja viem, rodičia moji nie-vždy-všetko-chápaví, ale láskaví, obetaví, životu-odovzdaní... Ja viem, že ma ľúbite a chránite a stále-chcete-pre-mňa-iba-to-najlepšie, ale vôbec vám nedochádza, že mi vyčítate najviac to, čoho sa sami dopúšťate. Aj vy pre mňa stále robíte to, čo by ste už dávno nemuseli. A dáte si povedať? Nedáte!
Ja to akosi tiež inak neviem. A narozdiel od vás som aspoň zdravá! Len stále neviem brať všetko tak vážne ako vy.
Neviem vám vysvetliť, že mi to takto celkom vyhovuje. Veď, čo môže byť príjemnejšie ako vešať mokré prádlo v horúčave letných dní. Odprašiť náš domček, nech sa v ňom dá zase aspoň týždeň dýchať. A upiecť dobrý koláčik. Vyvetrať periny a prezliecť ich do čistého, aby večer všetko voňalo......vrátene proti-vôli-niektorých-šampónom-umytých hlavičiek.
Veď oni mi pri tom všetkom pomáhajú. Možno by to s drezúrou klapalo lepšie, lenže ja chcem, aby im pocit, že sú deťmi vydržal čo najdlhšie. A že ma nevie rozhádzať, ako mi zase dopackali práve-umyté-okno? Akosi mi stále nedochádza dôležitosť takejto okolnosti. V tomto smere asi navždy zostanem nedozretá....
Už nemám veľké sny. Toto mi stačí. Žiť pre okamih, v ktorom mi je dobre.
Pre túto chvíľu, ktorú mám najradšej, lebo už je všetko hotové.
Pre voňavý teplý večer v tvojej nádhernej záhrade, mamička.
Pre bláznivú radosť, ktorou ma moja šesťnásťročná nakazila pri oberaní prvých čerešní na konci mája až tak, že nás to nepustilo ani v čase jahôd a odvtedy všetky sladké plody zeme a práce tvojich rúk nechceme oberať jedna bez druhej.
Pre večné večneuletené duchaplnosti mojich za-každých-okolností-vtipných adolescentov.
Pre všetkovysvetľujúcu čarovnú logiku nášho päťročného.
Pre: "Už ti budem sľúbiť, že ťa budem ľúbiť a nikdy ti nebudem robiť zle! Prepáčiš?"
Pre Všadebradu, Všadejamu a Všadekapustu - tri múdre kozliatka Jozefa Cígera Hronského, ktorý vždy vie ako na mňa.
Pre „pusek“a„poľúbek“-na-dobrú-noc dvestokrát za deň.
A pre tento pohľad na anjela, ktorý mám zo všetkých čarokrásnych pohľadov na celom nebozemnom svete najradšej:
