Ivett Valovičová
Joooj;:-)
som si to prečítala v jedných schránkových novinách... bez podpisu, možno z nejakého spamu alebo odniekiaľ stiahnuté...také milé a nákazlivé... * že: Čim budem v budúcom živote
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Osoba prozaická, duša poetická. V dave sama, v samote s Ním. Má rada úsmev. Žije pre deti. Zvláštne znamenie: vrodený zmysel pre iróniu (roky ho potláča - stále neúspešne). Zoznam autorových rubrík: Keď snívam, Keď padám, Keď kryštalizujem, Keď som, Moji autori, Do neba (môjmu Autorovi), Môj šuplík detskej logiky, Momentky, Ex libris, Komnata trinásta, Usmej sa
Usmej sa
Ivett Valovičová
Všetkých Vás srdečne pozývam
na 14. ročník medzinárodného knižného veľtrhu BIBLIOTÉKA od štvrtku 9. novembra do nedele 12. novembra v bratislavskej Inchebe. Nájdete ma v stánku 407 - hala D, na rohu Uličky Kláry Jarunkovej a Námestia sv. Alžbety. Špeciálne pozvanie: Stretnutie s Moskim (Petrom Moskaľom) a jeho Cestopisom, čítačka + autogramiáda - v sobotu 11. 11. o 10. 30 h (hala A). Pre Vás, milí blogeri, v stánku 407 špeciálna zľava na Cestopis - 15 %. Tešíme sa na Vás! :-) viac...
Ivett Valovičová
Malé rozdiely v myšlienkových pochodoch
Ráno cestou do škôlky mám v hlave: zastaviť sa na sociálke, odoslať návratku, zaniesť rozhodnutie do ZUŠ, faktúru do AD, za vedúcim pošty - vyzdvihnúť remitendu, Andree odniesť výkazy, Mirovi vrátiť kľúče - už sa mi týždeň nedarí, do toho niekto hovorí: Mami, už sa teším na zimu. Ak nám ostane mrkva, budeme robiť snehuliaka a mrkva bude nos! - Jáj, ty moje, to tvoje rozmýšľanie je oveľa krajšie ako moje... Ako rada by som sa pridala...
Ivett Valovičová
Názor dcéry
- Mami, čo stále čumíš na tú oblohu?- Ja ti neviem...tie oblaky sú také čarovné, mám pocit, že ma to akosi odľahčuje a nadnáša...- Tak už s tým prestaň, uletená si už dosť!- ?? :-((
Ivett Valovičová
A predsa má pravdu
Po niekoľkých usmoklených dňoch vyšlo na oblohu Slnko. Lenivo si ponaťahovalo svoje oddýchnuté rýchle svetelné údy, rozlialo svoj zlatý jas po širokej oblohe, dvakrát majestátne zazívalo a s maskovanou zvedavosťou sa pozrelo pod seba. Ocenilo vtačiu kantátu na svoju skromnú počesť, pritislo svoje žlé pery na voňavé kvety, tráve osušilo orosené slzy, listom na strome doplnilo chlorofil a s pochybnou obavou vzhliadlo na nevyspytateľného tvora ľudského. S neskrývaným záujmom si posvietilo do každej tváre, počechrilo strapaté hlavy rozšantených detí, chápavo pohladilo unavenú mamu, pošteklilo starca v nose, povznieslo sa nad nevšímavosť zaľúbencov, zalomilo dvoma lúčmi nad hneď-z-rána-formu-si-udržiavajúcim opilcom, skeptikom pozdvihlo deprimujúce nálady a keď narazilo na prvé dva opätované úsmevy, sebavedome zahlásilo: Som vám chýbalo, čo?
