„Povedz, brat Budkáčik, či ideme pešo, a či sa naozaj vezieme?“
„Len sa pozri na koleno, či sa ti zohybuje alebo nie! Ak sa ti koleno nezohybuje, tak sa veru vezieme.“
„Veru sa mi nezohýna, tak ma iste vezú.“
„Vezú, vezú! A keď nás vezú, tak nás vezú! A koho vezú, ten nemôže byť prasaťom, lebo prasatá sa nevozievajú. A keď sme nie prasatá, nuž inými nemôžeme byť, iba ľuďmi!“
„Ej, aký si ty múdry, brat Budkáčik, ak ti ľudský rozum ešte trochu porastie, budeš najmúdrejším prasaťom na svete!“
„Či budem, či nie, len sa aj ty usiluj. Ak vieš vypovedať nahlas slovo mrkva, tak ti viac ani netreba.“
Dubkáčik si ponaprával hrdlo a vykríkol: „Mrkva! Mrkva! Chren!“ **
** Z knihy Budkáčik a Dubkáčik J ozefa Cígera-Hronského, autora Smelého Zajka, Troch múdrych kozliatok, Sokoliara Tomáša a ďalších krásnych detských aj dospeláckych kníh.
Životopis autora
Wikipédia
Prajem krásny deň!
14. júl 2006 o 10:19
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 029x
Čítajme deťom rozprávky... a nielen im
Tak som sa dnes pri čítaní môjho pravidelného cyklu Róberta Dydu LB Opus už desiaty dočítala až k včerajšiemu výročiu úmrtia Jozefa Cígera-Hronského - môjho obľúbeného autora mojich najobľúbenejších detských kníh. A nedá mi pri tejto spomienke nepodeliť sa o malý zážitok z rozhovoru verných bratov Budkáčika a Dubkáčika. Iba tak. Pre osvieženie, pre potešenie, pre uvoľnenie, pre úsmev, pre zábavu, pre infantilnú radosť z dospeláka čo poznal detskú dušu.
Ivett Valovičová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(14)
