Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Akási zvláštne
rafinovaná
náhoda osudu
nechala
dve zvedavé deti
otvoriť dvere do Jeseni...
Vbehli dnu
a hrali sa s farbami
a Jeseň si ich obľúbila
medzi tými starcami,
čo si mysleli,
že deti patria k sebe...
Ale oni by iba radi patrili.
Až kým
jeden vytúžený
okamih
nevrátil chlapca
do Leta,
aby ho prinútil dospieť.
A dievča zostalo Jeseni,
už si ju nechá,
lebo...
Aj keď v jeseni
nekvitnú púpavy,
vie byť celá žltá
a v podmanivom blues
jazzového klavíra
hrá zlatá nostalgia života
svoj ďalší dej...
V jeho scenári
je stále
dosťsmutných momentov
a smiešnych situácií,
hudba,
slzy,
úsmevy,
všetko zostrihané do efektu,
že sa viac darí ako nedarí...
Komická fatálnosť príbehu
sa točí
hazardne dopredu
v hre malej Náhody a veľkého Osudu.
