Jeseň II
Dni oblečiem do poézie,
maliarom nakradnem impresie
a stromy ti pošlú zopár pozvánkových letákov
na módnu prehliadku ich sezónnych kabátov.
Počkám si, pôjdeš z roboty,
vietor ti pošlem oproti,
unavený, objímaš ma myšlienkami,
kráčam s tebou, rozsypaná pod nohami.
Spomalíš, odísť nechce sa ti,
neskrývaš to - páčim sa ti.
Ovoniaš ma, viac nebrániš sa,
ľahneš si ku mne do kopy lístia.
Smejeme sa vo farebnom rozhovore
a žltá s modrou sa hrajú na obzore,
letmo ti vložím ruku do ruky,
zrátame spolu gaštanové odmlky.
V tieňohre sa budeme láskať
a na chvíľu ťa nechám zaspať.
Tvoj studený nos pozná pravdu ukýchanú,
chudáčik vie, že moje teplé farby klamú.
Tak neodchádzaj - zostaň aspoň do zimy,
čas sú len Dalího roztečené hodiny,
zajtra ti ukážem svoje ďalšie kúzla,
usmeješ sa a napadám ti do náručia.
