Keď neviem zaspať
a myslím na to,
že ty nespíš tiež
lebo to práve tiež nevieš,
chvíľu si čítam Wilda
a potom iného klasika,
čakám,
kým ma nerozložia do únavy...
Obrázky teba
zapletené medzi ich slovami...
Strana za stranou
stále viac obrázkov ako slov,
až som zas celkom pri tebe...
Hlavu máš zloženú v mojom lone,
nežne ti ískam vlasy prstami
a počítam padáčiky
odfúknuté z púpavy,
aby si vedel zaspať...
Klasika
Venujem ju možno jemu (TY II) a možno jemu...