Neviem o Tebe pochybovať. Nechýbajú mi dôkazy. Môj dôkaz je môj život. Ak by si Ty nebol, ani ja by som nebola. Už dávno by som to tu neprežila.
My dvaja nepotrebujeme veľa slov. Mám Tvoje Písmo plné obrazov. Vídavam Ťa v nich a často aj seba.V zúfalom kŕči kľačím na zemi, ťahám Tvoj plášť a kričím: „zľutuj sa, aj šteňatá jedia odrobinky zo stola svojich pánov!“ V stotníkovi volám : „Ja nie som hodná..., ale povedz iba slovo...“. V slepcovi prosím, aby som videla, v Lazárovi, aby som ožila, v päťtisícovom zástupe čakám na chleba, alebo ako Jeden z Tvojich neverím, že dokážeš tú búrku utíšiť. A ty vieš... Znova ma utešíš, uzdravíš aj vzkriesiš, nasýtiš a naučíš veriť, že horu prenesiem. Trpezlivo a pokojne.
Najbližší si mi, keď zase padnem. Si vždy prvý, kto mi pomáha vstať. A každý môj pád ešte viac utuží náš vzťah. Čím hlbšie dno, tým lepší odraz a dlhší skok. To dokážeš so mnou iba Ty.
Ty máš plány a ja iba sny. A zatiaľ čo sa moje sny vôbec neplnia, Tvoje plány so mnou vychádzajú dokonale. Ja poviem už iba: „Mal si pravdu, takto je to lepšie. Ty si to vedel už vtedy, ja nie.“ A takto to s nami ide stále.
Stále mám veľa nezodpovedaných otázok a málo odpovedí. Dávkuješ mi ich pomaly, postupne a s citom. Dávaš pridobrý pozor, aby neutrpela moja ego-sústava . Nemám problém s pokorou. Neponižuje ma. Naopak. Len vďaka nej môžem vidieť Tvoju dokonalosť.
Bojím sa.... Často. Neviem ako ďalej. Chcem urobiť krok a nemám silu zdvihnúť nohu. Bojím sa pádu, bojím sa kroku do prázdna... Bojím sa o zajtra..., že sa nepostarám o šťastné detstvo, ktoré si zaslúžia...
„Ber si ten strach, lebo nič viac nemám!“
Vzal si ho. A vymenil za obraz. V ňom znova Ty a ja. Podávaš mi svoj kalich a hovoríš: "Neboj sa dieťa. Tak ako držím v rukách tento kalich, presne tak v nich držím každý deň tvojho života."
„Viem, Pane, len z času na čas, zase zabudnem... No teraz viem, skláňam sa a ďakujem.“
