Stále neúspešne kráčam dňami, prehrávam v pokusoch o zabudnutie a zmierujem sa s prehrami... Skúšam radikálne zabudnúť na pocity...
Do zblbnutia viem strácať svoju sústredenosť v sústavnej neschopnosti žiť tak, ako sa má... rezonovať v koži Tori Amos, v jej nasladlom klavíri...sýtiť sa krásou poetiky...skladať si spokojnosť z nepatrne-mizivých sentencií... viem sa skryť pred všetkými... viem sa v sebe dusiť...kradnúť si Smútok pre seba...nie je toho veľa, čo viem... Oveľa viac je toho, čo neviem... neviem byť stále dobrá... písať len nežne a pozitívne...neviem sa tváriť, že sa nič nedeje, keď ma bolí duša...keď musím pršať za jasných dní a produkovať kvantá neúžitkovej soli... neviem byť prispôsobivá... nechcem byť prispôsobivá...
Chcem byť ja.... smutná a zraniteľná...naivná a nechcená... zablúdená...zaľúbená do básnikov...do všetkých tých mŕtvych mužov, kvôli ktorým by sa oplatilo žiť...keby sa tak chceli znovu narodiť....
- Jaj, jaj, Ivett, toto sa nedá počúvať. Viem, som nepočúvateľná sama pre seba. Nie som Tori Amos. Aj keď momentálne vôbec nemám chuť na jej zmyselnú Leather. A ani na mužov...
Tak si leť, motýlik. Ani ty sa nestratíš. Tu sa kvalita zabúda (uznať). Ale možno ťa ocenia in memoriam.. Už som ti raz napísala, že najviac boduje sen-ti-ment. Taký - dobre koncentrovaný, najmenej 95g/literu. Ľudia to majú radi. Nepodľahnúť nevkusu - na tom je tiež kus umenia.
Chcela by som byť ako ty... Vnímať pocity a zostať nad nimi... Milovať krásu, ale neslúžiť jej. Pohŕdať zabehnutým, ale poctivo ho žiť...
Preberám malé nechcenosti, hoci viem, že ich zase nevyhodím. Z relevantnej brožúry o tom, Ako sa robia noviny, vypadol malý zdrap a na ňom moja nálada asi z pred mesiaca; vyzerala tak...
....ticho:
Mesto je dnes bez prúdu
a oblaky nemajú chybu.
Mám chuť ťa pozvať na štrúdľu,
orechovo-jablkovú pre mňa a
jablkovo-makovú pre teba.
Nič zvláštne sa nedeje,
iba Moskaľ vydal Cestopis
a stavím sa, že bude chutiť lepšie
ako štrúdľa mojej mamy.
Aj keď je tomu ťažké uveriť.
Mať jeho schopnosť vidieť slovami...
Každý máme svoje umenie.
Aj upiecť štrúdľu sa musí vedieť.
Len bez tej elektriny akosi nič nejde...Vlastne....áno. Oblaky.
