Moja Hviezda

  Život ma naučil. Musela som si prežiť vlastný údel, aby som mnohé pochopila... Tvoje dospelé "detstvo". Ešte aj dnes občas kričíš zo sna "Apo, nebite ma!" Osem vás bolo. Desať pôvodne, ale tí dvaja, čo zomreli maličkí sa do toho počtu už nerátali. Tvoja mama nedožila ani toľko, čo Ty teraz. Odhnili jej ľadviny od toľkých kopancov a úderov. V bolesti žila, v bolesti umierala. A Ty si už: "Ja som už od štrnástich rokov chodila na roboty!" Táto veta ťa od toho času sprevádza stále. Snáď odvtedy neubehol týždeň, v ktorom by si ju nevyslovila. Pred ňou má primum už len slovo MUSÍM, lebo to vyslovíš najmenej štrnásťkrát denne. Patrí k Tebe ako hviezda na nočnú oblohu. Tvoj život - tvrdá drina. Nikdy si ma nenaučila milovať ju, naopak, vždy si sa snažila ma od nej uchrániť.

 Viem, že Ti roky dali mnohému pochopiť, aj keď v nich zostalo veľa nesplnených túžob. Už nečakáš, že sa niekedy splnia. Máš však stále jedno životné prianie, ktorého sa nechceš vzdať: Aby sme sa my mali lepšie. Rada by som Ti povedala, že sa máme. A veľmi by som chcela, aby si to vedela vidieť. Nie je pre Teba ľahké akceptovať náš iný spôsob života, ale snažíš sa. Naučila si sa dokonca tolerovať, že knihy čítame aj v lete, hoci v lete je dosť inakšej roboty.

 Mamička, dnes už viem, že nikdy nebudeš chápať môj vnútorný svet. Nemôžeš. Nikdy si neprežila také šťastné detstvo ako ja. Nemala si takých milujúcich a obetavých rodičov, ktorí dokázali svojmu rozmaznanému decku odpustiť jeho nevďačnosť. Ktorí sa napriek bolesťou poznačenému vlastnému žitiu, napriek zničenému zdraviu, napriek tomu, že by už sami potrebovali zaslúžene v pokoji iba oddychovať, stále nútia uľahčiť mi život každodennou prácou a pomocou pri mojich stálehladných polosirotách.

 Je mi ľúto, že Ti neviem dať viac. Viem iba, že všetko to, čo Ti nevieme dať my, Tvoje tri deti, dáva Ti za nás Boh. On je Tvojou životnou oporou spolu s našim dobrým otcom - Tvojim dobrým mužom. Vždy si vedela, ako na neho. A jemu bola treba Tvoja tvrdá nekompromisnosť. Nebolo to medzi vami vždy jednoduché, ale naučil sa Ťa poslúchať a teraz už vie, že tak to bolo dobré. Že tak to malo byť. Váži si Ťa a vie prečo. Aj moje deti Ťa veľmi ľúbia. Lebo cítia, že aj Ty ich. A nech by si ako chcela, pred tými najmenšími svoju nehu nedokážeš skryť.

 Aj ja Ťa ľúbim, mamička. A prajem Ti k Tvojim dnešným narodeninám, aby si v každom ďalšom dni dokázala nájsť aspoň jeden malý okamih šťastia, v ktorom nachvíľu zabudneš, že Ťa čosi bolí a teplo radosti Ti zohreje srdiečko a rozžiari úsmev na tvári. A ešte niečo: dnes mi už nevadí, že sme také odlišné. Dnes už viem, že to, čo mám na Tebe najradšej, je Tvoja Jednoduchosť .