Vyzliekanie

„Akoby ma vyhodili nahú z vlaku na Sibíri. Tak sa cítim. Je jedno, ako koho miluješ, vaše svety sa nikdy nedotknú. Sme odsúdení na večnú osamelosť, uzavretí vo svojom tele, v svojej zložitej a nepochopiteľnej duši. Žijeme každý vo vlastnej ilúzii, ide len o to, či sú tie ilúzie vzájomne kompatibilné. Čím sme starší, tým ťažšie sa niekomu odovzdáme, tým viac si uvedomujeme, čo všetko riskujeme, keď sa vrhneme do vzťahu. Viem, čo hovorím. Mám dosť rokov na to, aby som to zacítila na vlastnej koži. Viac ráz mi už vypálili žeravým železom na telo značku ako dobytku, ktorý sa zatúlal na cudziu pastvinu. A preto s tebou potrebujem hovoriť.“*

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Vystrihla som ten úvod z  Matkina. No a čo. On ho vytrhol z mojej hlavy. Jasné, že ma ním dostal...  

Zabúdam sa v sebe, nenájdené riešenia ma nútia robiť sprostosti. Desím sa vlastnej komplikovanosti. Mám jasno v tom, čo chcem a v tom, čo nechcem a nejasno v tom, čo smiem a čo nesmiem. Hľadám si spôsob, prečiarkujem možnosti, gumujem nespokojnosť. Stále to nie som ja. Vnímam len nechcené prázdno a neviem ho zaplniť. 

Chýba mi čas, v ktorom „si zabudol“, že miluješ svoju ženu. Už to nikdy neurob. Neublíž zase niekomu... Neprospieva ti to... 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Mne to prospelo.“ Mám z toho avantgardné srdce. Je roztrhané na franforce. Divím sa, že stále funguje...že sa mu chce. Má svoju umeleckú hodnotu. Každé umenie je zaplatené utrpením... Vedela by som ich....toľkých....čo platili....Buonarotti, Van Gogh a Rodin, Jesenin aj Dostojevky, Sloboda a Jožo Urban tiež. Všetci mali tú istú milenku.... krutú, nádhernú a nenásytnú Bolesť. Trhala im vnútro na kusy a tie potom štvala proti sebe, až kým z nich neurobila géniov. Kráľovná všetkých múz.
Ale boli aj takí, čo ju dokázali skryť. Majstrovsky. Do viery a do nádeje a ľudia ich za to naveky milujú. Taký Rúfus, Exupéry, Tolstoj alebo Dante - vstup do neba mal istý hneď ako dopísal svoju Božskú komédiu. Rád by si k nim patril... Ja budem mať vždy bližšie k tým prvým. 

SkryťVypnúť reklamu

Máš pravdu, človek nemusí zomierať, aby nabral odvahu vyzliecť sa... Nemám čo stratiť. Nemôžem stratiť viac ako som stratila... Nemyslím teba. Myslím seba... Stratila som sa. Sebe... Bude mi trvať ešte dlho, kým sa nájdem. Dovtedy som nútená prežiť. Hľadám spôsoby... 

No tak čítam Matkina. Aj on ma vyzlieka. Láska je chyba v programe. Provokuje zámerne a šteklivo. Vie to. Koľko na to treba odvahy, ak píše pod pseudonymom? Obnažuje svojho čitateľa, zatiaľ čo sám zostáva ukrytý v príťažlivom tajomne. Dobrá póza. Má štýl. Ja to robím naopak. Matkin vie rozumieť žene. Ibaže... Muž, čo vie rozumieť žene, zvyčajne má potrebu dokázať to. Každej žene. 

SkryťVypnúť reklamu

Moskaľ je iný. Nepotrebuje provokovať. Ale napriek tomu šokuje. Vyberie poetiku aj zo záchodovej misy. Vie maľovať slovami. Každá veta – jeden obraz – dokonalý. To je Umenie! Vychutnala som si ho... Ako veterník. Každá metafora ukájala moje zmysly ako lahodné sústo. Nespočítam koľkokrát som slastne preglgla, kým som ho prečítala celého. Ale zhltla by som ešte najmenej štyroch takých Moskaľov. Tak rada by som sa ho opýtala, čím platí on, za - svoje umenie...  

Chýba mi tvoje umenie.. Umenie zvádzania, umenie bozku, zdanlivo nevinné flirtovanie. Nie, nechcem to späť. Iba mi to chýba. Už nemám osemnásť. Už ani nechcem... 

SkryťVypnúť reklamu

Mám chuť zakázať diskusiu k tomuto článku. Ale neurobím to. Neviem, prečo som tu, ani čo tu hľadám, ale sama som zvedavá, či znesiem mať kožu na trhu. Riskovať do sebazničenia - to som ja. Odjakživa. Ešte som nepovedala všetko...raz poviem... Neboj sa, nie o tebe. O sebe. Nevedela by som ti ublížiť. Neviem ťa nenávidieť. Našťastie. Ja nechcem byť víťaz. Ale nenechám ju..., aby ma zničila. 

Takto sa vyzlieka....bolesť...

Teraz tu stojím... ako nahá pred obzorom...v diaľke nebo a zem v ľahučkom dotyku...
Odovzdaná pohľadu...plodím sa v ich nežnom splynutí...vnímam iba dokonalý obraz....nepýta si slová, nestačili by mu.....som v ňom....nahá a neviditeľná....maznám sa s ním.....cítim, ako sa rodím....je to boľavé a krásne.... 

Obrázok blogu

V globále je všetko nádherné... Len detaily treba preberať...

  

* Maxim E. Matkin: Láska je chyba v programe

Ivett Valovičová

Ivett Valovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Osoba prozaická, duša poetická. V dave sama, v samote s Ním. Má rada úsmev. Žije pre deti. Zvláštne znamenie: vrodený zmysel pre iróniu (roky ho potláča - stále neúspešne). Zoznam autorových rubrík:  Keď snívamKeď padámKeď kryštalizujemKeď somMoji autoriDo neba (môjmu Autorovi)Môj šuplík detskej logikyMomentkyEx librisKomnata trinástaUsmej sa

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

276 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu