Slávnostné odhalenie celého pamätného komplexu, o ktorom sa rozhodlo na Zjazde komunistickej strany Bieloruska, bolo 5. júla 1969 – v deň oslavy 25. výročia oslobodenia Bieloruska (vyhnaný posledný fašistický vojak z územia Bieloruska, v súčasnosti sa slávi 3. júla). V roku 2004 bol na popud Alexandra Lukašenka celý objekt zrekonštruovaný a zreštaurovaný, aby bol ešte v tom roku miestom osláv 60. výročia oslobodenia. Dokonca sám pridal ruku k dielu a na Deň práce, 24.4.2004, prišiel pomôcť (Chatyň sa svojou propagovanou históriou stala výborným miestom na oslavu Dňa nezávislosti, najmä ak uvážime, že sa tento deň odvíja od vyhnania fašistov z územia Bieloruska).
Za 35 rokov existencie komplexu Chatyň ho navštívilo okolo 35 miliónov ľudí z viac ako 100 krajín a množstvo vysokých štátnych predstaviteľov (samozrejme Putin, Kučma, ale napríklad aj Castro či Nixon).
Tak toto všetko (a omnoho viac) sa dočítate v knihe o Chatyni (tú som zakúpil a našiel len na mieste), ale aj na oficiálnom webe. A toto sa dočítate v knihe Neznámé Bělorusko, ktorá vyšla nedávno v Českom nakladateľstve Dokořán (o knihe niekedy neskôr, je výborná):
„Jestliže bylo v Bělorusku kolem milionu bojujících partyzánů, s kým potom vlastně bojovali? To komunisté vymysleli legendu, že prý partyzáni bojovali s Němci. Ve skutečnosti ale – kde byli jací Němci? V době, kdy fronta stála před Moskvou?... Němec byl v lepším případe jeden na celý okres, v okresní správě. S kým tedy bojovali mnohatisícové partyzánské armády? Pochopitelně s policejními útvary, které se stejně jako partyzánské svazky rekrutovaly z Bělorusů nebo ze sousedních národů – Litevců či Ukrajinců. Chatyňskou tragédii se snažili hodit na Němce, ve skutečnosti vesnici vypálil konkrétní 118. ukrajinský policejní batalion.“ (s.12)
Ak budete v Bielorusku a budete mať chvíľu čas, zájdite sa do Chatyni pozrieť, aj keď dostať sa tam je trošku komplikovanejšie (ale to už je iný príbeh...).
