Mám diabetes...

Príbeh je veľmi jednoduchý. Bunky pankreasu sa poškodia (je veľmi veľa možností, ako k tomu dôjde) a “nevyrábajú” hormón inzulín. Poruší sa biologická rovnováha a aby to diabetik nemal také ľahké, dochádza, pre nás zdravých, k nepredstaviteľným výkyvom glykémie. Sú dva druhy diabetu. Prvý, ktorý je popísaný ako úplná dysfunkcia pankreasu a teda aj úplná neschopnosť vytvárať inzulín.A druhý, pri ktorom dochádza len k čiastočnej dysfunkcii (inzulín sa produkuje a vylučuje, nie však v dostatočnom množstve) a je spôsobená najmä obezitou.


Kým som sa k tomuto ochoreniu nedostala tak blízko, nevedela som, čo všetko obnáša. Všetko to okolo ihlí a inzulínu sa mi zdalo také prifarbené. A myslím, že zdravý človek nikdy nepocíti to, čo cíti diabetik, ba nebude si to ani vedieť predstaviť. Nehovorím len o inzulíne, o jeho deficite, ale aj o tom, ako zmení človeka. Čo všetko smie a čo si nemôže dovoliť. Čo musí obmedziť, na čo má dávať pozor. Aké sú varovné signály, a na aké majú dávať pozor ľudia, čo s ním žijú? Čo v prípade, ak je potrebné pomôcť? Je síce množstvo kníh, príručiek, kucháriek, kde sa cukrovkárom všetko snažia uľahčiť, opísať, popísať, zaplniť žalúdky. Nikde však nie je napísané, ako zachrániť ich duše a donútiť ich nezísť z cesty, po ktorej sa vybrali.



Keď diabetes dostane starý človek, je to veľmi nepríjemné. Sťažuje mu život, a ak má popri diabete ešte iné ochorenia, veru, nie je mu čo závidieť. Keď ho však dostane mladý človek, alebo dokanca malé dieťa, je to tragédia. Pre rodičov, pre príbuzných, pre všetkých. Aj pre dieťa. Nemôže jesť to, čo jeho kamaráti, pretože, ak si chce zachovať orgány v zdravom stave, nemôže si dávať veľké množstvo inzulínu. Okrem toho, že pomáha, zaťažuje orgány. Rýchlejšie sa opotrebovávajú a dieťa sa nemusí dožiť ani štyridsiatky. Okrem toho- ihly nemá rád každý, preto vedci a lekári vymýšlajú nové spôsoby, ako do tela dostať syntetický inzulín. Dnes si diabetik môže inzulín podávať pomocou pumpy, inhalátora, alebo pomocou inzulínových pier- upravenej verzie niekdajších ihiel.



Čo všetko pritom musí, alebo by mal, diabetik dodržať? Diétu, ktorú mu pre jeho vlastné dobro odporučí lekár. Neznamená to len nejesť sladké. Znamená to aj obmedziť prísun sacharidov na také množstvo, aby to pokrylo lekárom odporučenú dávku inzulínu adekvátnu na pohyb glykemickej krivky diabetika. Glykemická krivka zdravého človeka sa pohybuje v rozmedzí od 3 mmol/l- 7 mmol/l, u diabetika, ak by si nedal dávku inzulínu, by sa hladina glykémie mohla po jednom rožku zvýšiť aj na 23 mmol/l, čo je neporovnateľné. Inzulínom ju musí zraziť na hodnotu okolo 7 mmol na liter, ako u zdravého človeka. Sacharidy sú pritom všade. V pečive, zemiakoch, ryži. Nielen vo veciach, ktoré sú sladké. Niektoré potraviny zvyšujú glykémiu bez toho, že by sacharidy obsahovali. Napríklad hovädzie, či bravčové. Preto aj toto musí diabetik obmedziť.



V obchodoch síce sú malé oddelenia s nápisom DIA, ale to, čo ponúkajú, je len zopár čokolád, keksov, nejaký hroznový cukor, umelé sladidlá, ktoré diabetikovi nepomôžu, ale eštše prihodia. Sú síce pekárne, ktoré pečú pre diabetikov, no v menších mestách sa sotva niečo také nájde. A čo potom na dedine? O tom škoda reči.



Zväz diabetikov Slovenska je jednou z organizácií, ktorá spája. Pod jej záštitou sa konajú rôzne sedenia, prináša novinky, prednášky, prezentácie. 10. novembra sa bude konať Festival Diabetu od 10.00 do 18.00 v bratislavskom Istropolise. Pod záštitu si ho vzal Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej republiky. Ak chcete vedieť viac, stačí sa zúčastniť, vstup je voľný.