Veronika Gallisova
Vianočná otázka
Kde som a kam idú všetci títo ľudia? Prečo po sebe nezanechávajú stopy?
WORKOHOLIK. SNILEK. ZENA. Stačí toľko? Zoznam autorových rubrík: Poézia, Súkromné, Nezaradené, Musik, Music, Hudba... a ine ;, Ĺudia, zivotne kompilacie a komplikac, príbehy z mesta za uhliskom, sci fi v mojom podani
Zoznam článkov blogera
Veronika Gallisova
Bezsenná noc
Pamätala sa len na to, že ju chytil za ruku, dlaňou jej prešiel po šiji a chrbte a zastal na krížoch. Viac nemusel robiť.
Veronika Gallisova
Moja nahota
Vyložila som si na teba nohy. Nikdy ti to neprekážalo a po milovaní si to mal vždy rád. Vravel si, že ťa to dráždi, tak som ochotne provokovala, ležiac akokoľvek, no stále vyzývavo.
Veronika Gallisova
Keď už ťa zabiť nemôžem...
Celkom obyčajne, celkom normálne v tejto nenormálnej chvíli. Dýcham ti na ucho, aj keď mi lezieš na nervy. Každý deň sa vo mne prebúdza kúsok z teba, budím sa a okato čumím do zrkadla. Do pekla, trúfam si povedať, že som stále krajšia ako ty.
Veronika Gallisova
Borec...
V celom vesmíre existuje len jedna osoba, ktorej nemám dosť. Taká špeciálna. Milovník opovrhujúci sebaničením s kratastrofálnym pocitom zadosťučinenia po čomkoľvek. Je jedno čo robí, je si istý, že vydal energie aj za troch. Mať tak jeho sebavedomie. Sedím a počúvam ďalší neuveriteľný príbeh o tisícnohej stonožke, ktorá mu liezla na zápästí, o tom, ako s ňou sotva pol hodinu bojoval a následne ju rozpučil opätkom ťažkých topánok. Taký fenomenálny kretén na tomto svete ešte nežil.
Veronika Gallisova
Za malinovým kríkom
V tom tichom šere za malinovým kríkom našla poklad. Bezbranne tam ležal, prudko dýchal a celý sa triasol. Nevie, kto ho opustil, ani či to je ona, čo ho straší až sa belie.
Veronika Gallisova
Ten opravný, prosím..
Štúdium, tá nádherná epocha ľudského života!!! Človek naberá množstvo za množstvom, hŕstku za hŕstkou z tej riedkej kaše informácií. Vedomosti sa mu samy vyšmyknú. Čo už, veď termín je ešte opravný...
Veronika Gallisova
Little sister
Keď sme boli malé, vedeli sme sa do krvi pobiť. Ja som vyhrala, bola som predsa staršia. O to viac som dnes mojej malej sestre vďačná, že ju mám...
Veronika Gallisova
Ticho nad vodnou hladinou
Ticho... hladina vody sa v šere nenápadne leskne. Pohlcuje ma. Stojím na mieste. Moje nohy ma v tento magický okamih neposlúchajú. Stoja a čakajú, či z vody nevytryskne niečo rovnako magické, ako ticho, ktoré sa rozhostilo len pár kilometrov za veľkomestom.
reklama
Veronika Gallisova
Môj Čierny Balog
“Nie, pôjdeme tadiaľto. Keď som bol malý, šli sme touto cestou popri železničke až do Čierneho Balogu. Uvidíš, že sa ti to bude páčiť!” povedala odhodlane moja polovička, šliapla na plyn a namiesto do Brezna si to namierila z Podbrezovej priamo do dedinky Hronec.
Veronika Gallisova
Sny a školník na uhlisku
...Tej noci sa mi sníval nepríjemný sen. Stála som asi desať krokov pred vstupom do uhliska a nevedela som sa pohnúť. Čo vám budem vravieť. Nikto si to aj tak nebude vedieť predstaviť. Veď kto si vie predstaviť, aké je uhlisko v noci strašidelné? Nikto. A ten, kto si vedel, už neprehovorí.
Veronika Gallisova
Mám diabetes...
Táto téma sa ma v posledných mesiacoch dotýka. Nevravím, že diabetes mám práve ja, ale každý deň som v styku s osobou, ktorá sa s cukrovkou snaží “vyrovnať”.
Veronika Gallisova
Mesto za uhliskom
„Mami, predsa nemôžem cúvať cez zavreté garážovém dvere! nervózne odvrknem mame „Dobre vieš, že ich musíš podržať, inak z tejto chalupy nevycúvam...“ Chúďa mama. Nestačí, že musela porodiť genetickú variáciu jej druhu, ale ešte ju aj musí vychovávať.
Veronika Gallisova
V papučiach ide všetko ľahšie...
Dali by sa písať kroniky, či dokonca hrubizné zbierky o láske. Toto, čo píšem, je len zopár strán o tej mojej, z ktorej by si ponaučenie mohli brať celé generácie. Veď načo komentáre, pozrite sa na moju fotku. Na jednom z lepších záberov sa črtá nádherné povodie Váhu. Avšak, aby som neodbočovala od témy, pevnejšie sa usadím a obujem si papuče...
