Veronika Gallisova
Bezsenná noc
Pamätala sa len na to, že ju chytil za ruku, dlaňou jej prešiel po šiji a chrbte a zastal na krížoch. Viac nemusel robiť.
WORKOHOLIK. SNILEK. ZENA. Stačí toľko? Zoznam autorových rubrík: Poézia, Súkromné, Nezaradené, Musik, Music, Hudba... a ine ;, Ĺudia, zivotne kompilacie a komplikac, príbehy z mesta za uhliskom, sci fi v mojom podani
Pamätala sa len na to, že ju chytil za ruku, dlaňou jej prešiel po šiji a chrbte a zastal na krížoch. Viac nemusel robiť.
„Odpadla hodina!“ zvestuje mi spolužiačka blížiac sa ku mne nápadne rýchlym krokom.„To nemyslíš vážne?“ upriem na ňu pohľad neveriaceho Tomáša, no ona len pritaká, že sa mi to vôbec nesníva...
Ak patríte medzi tých, čo si hudobné skvosty vychutnávajú s láskou a majú slabosť na hardrock, potom neobíďte nasledujúce riadky, ale pozorne sa začítajte...
Krv sa prediera mojimi žilami. Zrýchlil sa mi tep. Je to tu. Pravda. Okamih, na ktorý tak dlho čakám sa blíži a odchádza do nenávratna. Chvíľa ticha preťala vzduch, ako vrah svoju obeť- ľahko, chladnokrvne a odovzdane. Stále cítim tú bolesť, jemný cit v jej rukách, ktorými do mňa zabodla dýku pomsty. Neverím, že to šlo tak ľahko. Neverím, že všetko toto sa tak ľahko poddalo. Že ležím polomŕtva na zemi a lapám po dychu. Už som takmer sama. Len spomienky a dýka. Chladí. Spoza okien počuť, ako voda tíško padá, ako dážď, neutíchajúci dážď, bubnuje na strechy domov, ako šveholí... Spomienky ma vedú na okraj priepasti...
To čo sa deje dnes, nemusí sa diať zajtra. V prírodnej rezervácii, iba dva kroky odo mňa, je rezervované miesto pre malú hŕstku odpadkov. Všetko čo som vedela, odplávalo na lodi zvanej minulosť. Môžem... ale nemusím. Veď uvidím opäť zajtra... načo ti klamať.