Prečo potápači nepolievajú kvetinové záhony?

A to teda doslovne riadny kvietok. Už ako púčik som bola priveľmi živorodá na súžitie v jednom kvetináči. Všetkých som vyhubila. Som len kvetinka, a preto neviem, či to bolo chtiac, alebo nechtiac. Ak chtiac, mala by som sa niekde informovať, či vláda SR nevydala paragraf, ktorý stanovuje výšku, poprípade druh trestu pri zavraždení nechtíka lekárskeho, konvalinky a tej hlúpej rebarbory. To ako vážne hlúpej, lebo minule ehmmmm... si nespomínam, že kedy presne to bolo, ehmmm, teda šak asi snáď naposledy sa vyťahovala, že dokáže uschnúť! Zaraz som to chcela vidieť, a keďže som bola taká vytočená, skoro som sa vykorenila! Viete si to predstaviť? Ani ja som si nevedela! A pri tom mojom domácom- potápačovi, čo sa okrem svojho skafandra nikam ani nepohne... A čo ja? V pokoji by som mohla uschnúť! Na večné veky! Amen. Najbližšie sa musím prihlásiť do nejakého krúžku na prekonávanie hnevu, aby som ho v takýchto krízových situejšn vedela ľahko prekonávať .. veď také vykorenenie nie je bohvie aká zábava, a najmä ak je suchá zem, vtedy to veľmi bolí.Ale späť k môjmu zjavne narcistickému sklonu. Je to smiešne, ale nie som narcis, a keby som aj narcis bola, isto by som nebola v kvetináči, ale v záhone! V záhone s ostatnými narcismi. A nie tutoľa...A tie ostatné narcisy by boli v záhone so mnou a ja by som sa od nervozity išla vykoreniť aj dva- trikrát denne... A taká vykorenená by som každému nakopala cibuľu... Musím sa upokojiť! Niekde som čítala, že pomáha, ak človek počíta do desať. Lenže múdre hlavy zabudli, že ja som burinka! To však nikde nenapíšu, že čo pomáha rastlinám s nadmerou agresivitou... A móžem ja zato, že som taká vyvinutá??? Musím teda počítať do desať. Jeden... Dva... Tri... ja to nechápem, stále viac a viac sa cítim naštvaná! Štyri... Päť... Šesť... Sedem... Na mňa to naozaj vôbec neúčinkuje, ale čo narobím, aspoň som to skúsila, keď už inak to nejde. Nezvládam to! Osem... Deväť... Desať! Už viem asi ako sa potápač cíti, keď mu na návštevu príde matka. Škoda, že na mňa to počítanie neplatí. A je viac ako isté, že ani potápač nevie počítať, inak by zistil, že nie je jediný, kto má rád vodu a najmä to, že už deväť dní sa mi o vode iba sníva... Už tak dlho ma dobre nezalial a nepohnojil. Uffff, ešte že nie som narcis. V takom záhone by mi venoval ešte menej pozornosti ako tu doma v kvetináči. A ešte v takomto počasí??? Určite by ma do jari nepolial. Kedy už konečne naprší? Hmmm? Taký fajný lejačik by bodol, to teda vážne! Neviem síce, čo mi to pomôže, keď som na okennej parapete znútra okna. Už viem! Rozbijem okno! Tak nie..., nerozbijem. To by som si zlomila cievne zväzky a fotosyntetizovala by som o 1,5% menej ako momentálne. Uppssss, veď ja nefotosyntetizujem! Dnes nevykuklo slniečko, dnes som nepotrebná. Fňuk, to nie je féééér. Ja nefotosyntetizujem! A ja som sa tááák veľmi tešila! Ale ako narcis by som bola v záhone a určite by som fotosyntetizovala. Ale tam by ma mohol ktokoľvek napadnúť, nejaký hmyz, myšlienka, iný narcis alebo dokonca človek! Hocaký človek! A mala by som po fotosyntéze! Po slniečku. Ešte, že nie som narcis, kámo. Čo by som celé dni robila? Iba voňala? No to by ale bola zábava... Len tak si voňať? Čo som charita? Len tak zadarmo vyvoniavať? Pche! To úúúrčite... Ha- hááá, nie! Som múdra rastlina, nie ako tá hnusná rebarbora, oranžový nechtík a konvalinka... Ich chyba, že sa nechali vykoreniť! Ja som iná trieda a aj iný druh, totálne brutálne iná, chápeš? Šak chápeš, čo ja hovorím? Tak to je dobre, inak by som sa zase... veď vieš- vykorenila. Veď možno tento rok aj zakvitnem :) raz určite!! Aspoň jedinký raz! Ako dobre, že nie som narcis, zakvitnúť raz- to mi stačí. Jeden kvet a potom koniec. Žiadna charita sa nekoná!!! Ale ja nechcem zgegnúť, veď nemusím kvitnúť každý rok, stačí tak sporadicky, lebo ja nechcem vyschnúť... To si neviete predstaviť, aký je to hrozný pocit, keď sa snažíte dýchať, ale neviete, lebo vám uschli cievne zväzky... No ale dosť, lebo ešte chytím nejakú depresiu a potom mi ani svätená voda nepomôže. Veď kto by ma polieval svätenou vodou? To teda neviem, koho by také niečo vedelo napadnúť... Možno, keby bol môj starý býval kňaz, tak by som sa i tej svätenej vodky,...ehm... pardon, samozrejme, že vody dočkala. To sa ja len tak zakoktávam, chápeš? Chyba je v synonymickom slovníku... Ale voda, to si matne spomínam, že také niečo som niekedy ešte zvykla cítiť... Niekedy na sviatky, alebo ako ti to tak polopate naservírovat. Čo si nejaká blondína? Šak sa už o mňa postaraj!!!! Som ti snáď zjedla večeru? Alebo vypila tú kolu čo ti tamky v pohári postáva už dobrý týždeň? Ne. Tak ma už polej, polej, polej, polej, polej maaááááá!! Keby som mala prsty udala by som ťa u Greenpeaceov, šak potom by ti hneď hrebienok padol, ty potápač akýsi!!! Ty utopenec! Ty máš vody, čo? A takto na Saharu sa ti nechce? Alebo do cirkusu? Do terária medzi škorpióny? Sa nezačínaj do bezbranných, lebo ťa uškrtím ako hada, umučím ťa ako faraóna, nasekám ako pažítku, posolím ťa...(mňňaamííííí)! A potom, keď budeš taký na mraky, tak ti dám vody... Aj to iba za náprstok. Viacej? Ty budeš prosiť, plaziť sa, fotosyntetizovať!! Budeš, to ti garantujem! Tak ty aj tak radšej rybičky? Tak si plávaj, ale daj ma do akvária!! Odjakživa som si pripadala ako rybička a ty tak strašne miluješ rybičky. Škoda, že nemám zúbky, pohryzla by som ťa, keby si plával okolo mňa... Do krvi rozhrýzla tvoj skafander! Bože! Čo to robím? Vari mám aj schízu? Potrebujem lekára! Pomóóóóóóóóóóóóóóc!!!! Ja potrebujem starostlivosť! A kazajku. A..... čo chceš, čo tu robíš, ty jeden hnusný egoistický skafandrový pajác, čo chceš, poď na férovku!! Tak poď! Mám silný ľavý hák, aj pravý, aj všetky háky! Čooo... čo to robíš? Veď to je voda!!! Voda? Vodaaaaaaaaaaaa..... Tak predsa nie si slepý. Stačí sa teda naozaj len trošku poobzerať. Ja som to vedela o tebe vždy, šak vieš, ma rozumieš, nem? Sme ten pravý pár, rozumieme si, a je dobré vedieť, že je tu niekto, kto ma počuje, aj keď nie sme schopní komunikovať. Stačí si iba všimnúť. Takto ľahko sa dá predsa prekonať každá bariéra...