V papučiach ide všetko ľahšie...

Dali by sa písať kroniky, či dokonca hrubizné zbierky o láske. Toto, čo píšem, je len zopár strán o tej mojej, z ktorej by si ponaučenie mohli brať celé generácie. Veď načo komentáre, pozrite sa na moju fotku. Na jednom z lepších záberov sa črtá nádherné povodie Váhu. Avšak, aby som neodbočovala od témy, pevnejšie sa usadím a obujem si papuče...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Všetko sa to začalo celkom nevinne. Veď si to predstavte, aké nevinné môžu len ženy byť. A to nevravím o chlapoch, lebo povedzme si, že cez všetky výhovorky sveta o tom, akí sme rozdielni, sme rovnakí.


Elektricko- erotické impulzy číslo jeden. Ponevieranie sa naokolí a žeravé pohľady na 60 km vzdialenosť neplatia, tak som mačkala gombíky na mobile tak usilovne, že, chudák, kapituloval. Ach jaj, boli to časy. Prvé horúce sms. A účty. Ako každá moderná žienka, aj ja mám svoje medze, ktoré sú také nedosiahnuteľné pre opačné pohlavie, ako pre mňa túžba po 11 deťoch. Slová typu- ,,Ty si moja jediná láska” alebo ešte vážnejšie dôkazy siahajúce k tolerovaniu takzvaných “mojkacích” oslovení typu miláčik, mojko, zlatíčko, drahúšik, a to všetko na verejnosti! Dôkaz namiesto sľubov číslo dva, že láska hory prenáša. Alebo sa aspoň veľmi snaží.


Keďže mobil začal byť počase nepoužiteľný a neatraktívny (aj napriek romantickým jarným zľavám konkurujúcich mobilných operátorov), začalo sa sťahovanie národov- tá lepšia a romantickejšia part zo všetkých. Láska naozaj hory prenáša. A dopomáhajú tomu rôzne prostriedky. Môže sa prenášať vlakom, autobusom, alebo kombinovane. Ako približovadlo sa najčastejšie používa mobilné zariadenie dolných končatín, ktoré sme aj my v pravidelných intervaloch opotrebovávali. Veď existuje niečo krajšie ako odtlaky z prechádzky? Istotne nie... načo sa zaoberať iným približovaním, či zbližovaním, keď bolo potrebné liečiť odtlaky. Načo teda chodiť? Prešli sme na sedenie. Sedelo nám to teda dosť. Aj nám to vraveli babky na ulici. Že si sedíme ako zadok na šerbeľ. Mne to prišlo riadne komické.


Počase sme začali pestovať sviečkovú. Bolo to ohromné. Každý večer sviečka, ktorá intímne osvetľovala neosvetliteľné. Bola tma, ale bolo to romantické. Hneď sme mali nižší účet za elektrinu. Edison zase raz nedostal možnosť presadiť sa.



Na konci leta sme kúpili nové kvetináče (nielen pre Edisona). Vybral farby. Ja som súhlasila. Páčili sa mi tie isté. Vraj, aká náhoda. Aj sviečkovú sme presunuli do ľavého rohu izby. Vraj, hádže krajšie svetlo. Súhlasila som. Čo nespravím z lásky. Inak som neustupovala. Vždy len náhody. Na srdci ma pookrialo, aké dobré hneď sa zhodnúť. Sviečková, kvetináče, návšteva rodiny, cesta do kostola... No počkať?! Cesta do kostola??? Návšteva rodiny??? Dobrovoľne??? Hneď toho roku som pod stromček dostala veľké plyšové papuče. Vraj, nech nemám také studené nohy. Čo už, asi si musím zvyknúť, že v papučiach ide všetko ľahšie... ;))





Veronika Gallisova

Veronika Gallisova

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

WORKOHOLIK. SNILEK. ZENA. Stačí toľko? Zoznam autorových rubrík:  PoéziaSúkromnéNezaradenéMusik, Music, Hudba... a ine ;Ĺudiazivotne kompilacie a komplikacpríbehy z mesta za uhliskomsci fi v mojom podani

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
SkryťZatvoriť reklamu