cez kožu pozerám na teba
chlpatým sklom držím ťa za ruku
oko prikryjem čiapkou
hlavu obujem do čižiem
žijem
len aby chvíľa vedela
že smrť je nám v pätách
život naháňam
krvavou tvárou
jazvami poznačená
zabíjam v sebe posledné
kúsky svedomia
a vedomia,
že patrím tebe
neexistuje viac história
sebareflexie pohlcuje dúha
nahá
stojím pod dažďovými kvapkami
nebo v ústach, peklo v žalúdku
zvliekam sa z kože
úprimne
si to ty, kto za toto všetko môže
24. nov 2008 o 23:37
Páči sa: 0x
Prečítané: 276x
Úprimne
(venované)
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)