Ten opravný, prosím..

Najhorší pocit je, keď sa človek učí ako kôň. Naozaj nespí, neje, len pije litre kávy. Ešte päť minút pred písomkou má pocit, že skolabuje. Sedí v triede plnej lesknúcich sa mozgových závitov. Potom... príde papier. Prvá otázka je zrazu tak ľahká. Odpoveď nabehne z diaľav s dobiela vypranou zástavou a kričí: "tu som!". Ďalšia sa vyrúti sa z prvej pravotočivej komôrky mozgovej. Impulz z mozgu, ruka píše...


A potom to príde... zaútočí jeden z najobávanejších vírusov! Windowsácke okno! Kuk... Otvorí. Nič. Kukne ešte raz. Nič... Softvér zamrzol... Erorrrrrrrr....


To však nič nie je. Najlepšie je, ak dostane okruhy. Viac nie je potrebné, len okruhy. Veď ... ako pán Docent povedal, nebude to ťažké... Lenže...


Opäť tá známa scénka. Pero v ruke nenápadne balansuje nad papierom. Ruka visí vo vzduchu. Mraky na čele sa kopia. Číta otázku odzadu, odpredu, prekladá ju do hebrejčiny. Nič. Vzápätí ju píše arabsky, španielsky. Predsa to nie je až taká španielska dedina! Ba práveže ... Z kútika tristo deväťdesiatej mozgovej bunky sa vyžmýka otázka. "P...p...pán Docent, kedy bude opravný termín?"

Docentova tvár žiari. "Opravný termín?" pýta sa mladíka a kútiky úst mu ide roztrhnúť... Dychtivo čaká na odpoveď. Zatiaľ čo Docent konštruuje odpoveď, študáčik si pripravuje hororové situácie.


Pre lepší prehľad zostresovanej mysle študáčika chudáčika ponúkam na výber niekoľko veľmi častých očakávaných odpovedí:
1. "Opravný termín? Ten nebude! Toto je vaša posledná šanca! Ak nemáte, letíte!"
2. "Opravný termín sa uskutoční v mojej kancelárii..."
3. "To sa ti len sníva! Vstávaj miláčik, lebo neskoro prídeš do práce. Študenti už čakajú..."


Veľa zdaru všetkým...