Chcela by som, aby si to vedel. Že si zavrel dvere, a ja som zostala v nich privretá. Lebo ma pri tebe mrazilo ako pri Picassovom obraze. Lenže Picasso bol skutočný, naša láska nie. A zostalo len telo, ktoré viac neverí na lásku.
Chcela by som poznať pravdu. Prečo na zasnežených lúkach už nevidno radosť. Prečo zima zabíja živé a prečo už kvety nevoňajú tak ako keď som bola malá. Prečo zima mieri rovno do srdca a robí nás chladnými. Chladneme ako tráva a vädneme ako kvety. Prečo v lese padám na zem a nie nahor. A prečo rieky a potoky tak krásne šuštia keď dokážu zabiť.
Chcela by som prežiť ešte raz ten okamih. Keď som tam stála a uvidela v diaľke ten obraz, a keď som sa priblížila videla som na tom obraze chaos. A v tom chaose, celý môj život.
Chcela by som sa vybrať s tebou do neznáma. Chytať motýle a vzápätí ich vypúšťať na slobodu. Len pre ten pocit, že si niekomu dal slobodu. Hádzať si nájdené pneumatiky a stavať si z nich bunkre. Len pre ten pocit, že sa môžeš niekde schovať pred svetom. Hrať sa s pokazenými bábikami pri kontajneroch. Len pre ten pocit, že dokážeme byť opäť deťmi a že dokážeme prinavrátiť život. Byť filmovými hrdinami aj keď len na jeden deň. Len pre ten pocit, že fantázia môže byť skutočná. Zavrieť oči a len tak ležať na tráve. Len pre ten pocit, že dokážeme zastaviť čas kedykoľvek chceme. Pobozkať ťa a usmievať sa. Len pre ten pocit..
Chcela by som ťa ešte raz vidieť smiať sa aj plakať. Rozprávať sa s tebou o svete a smiať sa na veciach, ktoré sme chápali len my. Cítiť tvoju vôňu a vidieť tvoje šaty. Počúvať ako mi spievaš, a vidieť ťa tešiť sa zo života. Povedať ako mi chýbaš a ako na teba myslím. Aj keď tu už nie si.
Chcela by som prežiť ešte jedno detstvo. V ktorom by boli rozprávkové bytosti namiesto ľudí. Elfovia by ma preháňali na jednorožcoch a ja by som mohla chytať ich ušká. Škriatkovia by ma naučili bojovať so životom. Draci by ma naučili nechať nebezpečné na pokoji. Víly by ma previedli svetom dobra, aspoň na chvíľu. Obri by ma nosili na ramenách a cítila by som ich bezpečie.
Chcela by som prinavrátiť svetlo do tmy. Mať silu zmeniť človeka k lepšiemu, a silu nechať to. Zavierať dvere na kľúč za ľuďmi, ktorý odišli von. Pozerať von oknom a vidieť cestu, nie prekážku. Prechádzať sa ulicami mesta a necítiť strach.
Chcela by som nikdy nezapáliť ten raj a odísť. Lebo som to vtedy chcela.
