Môj deň bol v troskách. Počas noci ma zobúdzal krik opitých študentov na chodbe. Ráno som zaspala na dejiny divadla kde ma následne uhasil profesor spŕškov svojich morálnych zásad o meškaní. Na obede nemali nič chutné vegetariánske a ešte mi aj omylom zobrali pár eur naviac.
Ako buchnutie pohárika o stôl v ktorom sa zračí celý život. Celý smutný život tohto starca, kedysi tak šťastného. Možno to nepovedal nikdy, ale vedel to. Za každým zložením tohto pohárika o stôl sa menilo všetko naokolo. Nie len pre dnešný deň a túto chvíľu, no pre jeho životnú večnosť. Kedysi tak presnívanú, preplakanú no aj navždy oslavovanú.
Dlhovlasé dievčatko pri zábradlí, v tvári síce mladá, no v ruke zvyčajne držala svoju tenkú cigaretu, ktorá bola zakaždým a vždy light. Pri fajčení sa tvárila staro, no vrásky od smiechu nemala. Veľa krát sa v živote nenasmiala, a predsa šla stále ďalej.
„Bol si ten pravý?", pýta sa ho so zastretým hlasom. Hlas ktorý sa pre neho už toľko nakričal. A ona teraz stojí na chodníku, za ktorým už nie je nič viac len prach a pár mlák a niekoľko šťaniek potulných psov. No on si len odpľuje a zamáva jej so smiechom. Vie to aj on. Vie to aj ona.
Vstala som do upršaného bratislavského zimného dňa. Po uliciach nachádzam zdesené pohľady okoloidúcich. Asi dúfali v „biele" ráno. A asi im tých pár kvapiek na hlave zničilo rannú snahu o účes. Alebo im moknú v kabelkách knihy z nového výpredaja. Skrátka vyzerali horšie ako to počasie.
V bloku v ktorom sme bývali žil jeden starší pán. Býval nad nami, a z jeho bytu sa často zvykol ozývať pán Mozart alebo Chopin, dokonca občas aj on sám zo sprchového kúta. Volal sa Jozef, no my sme ho volali ujo Joži. Ujo Joži nemal veľa kamarátov, a už bohužial ani svoju rodinu.
Mala chuť na neho myslieť. Na tú noc po ktorej nevie zabudnúť. Noc keď on patril jej a ona jemu. Noc po ktorej on odišiel a všetko sa vyparilo. Jeho vôňa z paplóna, sen z jej hlavy, on z izby a jej života.
Zvoní budík. Krátko pred deviatou, pondelok ráno. Znamenie na prebudenie, začatie dňa, semestra, nového života. Vonku sychravo, no vo vnútri príjemne teplo, a vo mne? Akoby som cítila, že dnes príde niečo, načo som čakala.
