Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nezaradené
Veronika Jánošíková
Dematerializácia umenia
Po celé stáročia umeleckého diania sa umenie vždy opieralo o materiál a remeslo. Výtvarné umenie bolo stále „poctivé", a či už sochári, maliari, maliari fresiek, tvorcovia vitráží, reštaurátori atď., sa stále pri tvorbe museli spoliehať na materiál a fyzickú prácu. Po materiálnej stránke boli odjakživa ustálené normy a novátorstvo spočívalo stále len v zmene formy v rámci objektu (obrazu, sochy atď.). 20. storočie nieslo ale charakteristiky, ktoré zrazu popreli materialitu ako takú, a zamerali sa na postupnú dematerializáciu estetických objektov. Tento fakt sa udial ako vo výtvarnom, tak i divadelnom a hudobnom odvetví. Umelci sa chceli zbaviť priestoru a času a tvoriť diela, v ktorých svoju imagináciu presunú na nové médiá technického pokroku.
Veronika Jánošíková
Lou Reed & The Velvet Underground, - prechod k postmoderne
V umení všeobecne sa prejavuje snaha prehodnocovania hodnôt, a toto sa udialo aj v rocku. The Velvet Underground je kapela, ktorá pre mňa osobne v rámci hudby, umenia a života v kontexte postmoderny a zmien znamená veľmi silný prelom.
Veronika Jánošíková
Zrní vo mne, Zrní , Zrní na Pohode
Kapelu Zrní som po prvý krát počula túto zimu, po obrovských odporúčaniach môjho dobrého kamaráta. Počas tejto studenej a depresívnej zimy som sa v tom čase zmietala v nemilých pocitoch úzkosti a strachu, čomu dopomáhala preplnená Bratislava a chlad ktorý sálal nielen z počasia ale aj z ľudí. Krajina úzkych chodníkov. Tak som si ju v tom čase nazvala a začala som pociťovať veľkú disensibilitu ktorou ma začala obklopovať.
Veronika Jánošíková
Na malomeštiakovej svadbe v SND
Už pár týždňov sa mi neustále pletú pod nohy reakcie na novú inscenáciu Bertolta Brechta Malomeštiakova svadba. Inscenáciu som, na rozdiel od polovice recenzantov a laických kritikov, videla a zo sály som rozhodne odchádzať nemienila.
Veronika Jánošíková
(ne)Starnúca Láska
Už od včera večera nie sú vo vzduchu žiadne iné myšlienky a sny ako o tej povestnej blížiacej sa Valentínskej láske. Mne sa snívalo že spávam na povale v podkroví a mám výhľad na mesto. Ako každý rok aj tento, dodržiavam tradične osamelý Valentín. Nie preto, že by som sa o to nejako zámerne snažila, no smutné príspevky na facebook preto pridávať rozhodne nemienim. Čo ma však trápi v dnešný deň je skôr to, že som si za tento týždeň začala viac všímať rôzne druhy vzťahov naokolo.
Veronika Jánošíková
Môj tichý Silvester
Kto ma pozná dobre vie, že nie som z ľudí ktorí by uprednostnili samotu pred rušnou chatou plnou mojich kamarátov a alkoholu. Tento rok to tak nie je. Okrem toho že prežívam prudko asociálnu krízu, som si povedala, že na Silvestra by malo byť niečo výnimočné
Veronika Jánošíková
Sila street artu
Milujem situácie pri ktorých si musím povedať, že niekedy je pouličné umenie predsa len omnoho silnejšie ako to ktoré je uzavreté medzi stenami galérií. O to viac, keď sa to pouličné umenie, ktoré sa zameriava na komunikáciu s masami, stane náhodou a nezámerne, čím sa zvyšuje jeho sila.
Veronika Jánošíková
Odo mňa sebe
Už si ani nepamätáš chvíľe keď si pamätáš a to si ani zďaleka neprežila toľko, koľko by si ešte chcela. Si stále iná, no v skutočnosti rovnako hlúpa s odpoveďou nad otázkou lásky. Hľadáš ju vtedy keď ju nikto nehľadá a parky sú plné párikov, len ty chodíš k dunaju stále sama, a aj keď sa k tebe pridá náhodný opitý veslár ti to nestačí. Nechápeš slovu osud, lebo tým nazývaš niečo čo možno sama nevidíš.
Veronika Jánošíková
Môj malý princ
Toto nie je príbeh, možno pekná spomienka, či pohľad do snov. Ticho môjho života niekto vytrhol a v sne si sa mi začal ukazovať ty ako malý princ môjho alternatívneho vesmíru.
Veronika Jánošíková
Plachá sýkorka z okenice
Kúsok po kúsku sa dostávam už k tebe. Po tých rokoch v nevedomej ľútosti poznávam tvoju tvár po tme. Prečo si taká neistá, bojíš sa že ťa spoznám? Bojíš sa svojho vnútra? Si plachá ako tá ranná sýkorka na okenici.
Veronika Jánošíková
Pamätám si...
Keď som ako malé dievča vystupovala z našej červenej škodovky v nedeľu podvečer. V rukách som mala plyšové hračky a vo vzduchu visela vôňa farebnej jesene. Ľudia naokolo sa ešte neobliekali tak ako teraz a nedokázali mi ublížiť a tak som sa cítila nedotknuteľná. Kráčala som po chodníku a zakopávala o malé kamienky v tvare oválu.
Veronika Jánošíková
Brainwash 2,36
Dnes to už nebola ona. Bola on. On a on a boli dvaja. Len dvaja a ja. Končekmi vlasov sme zmietali podlahu a fúkali do kávy. Aby vychladla skôr než naše srdcia. A ona vychladla. Boli sme taký šťastný a semafor nám dával zelenú a občas červenú. Tú červenú len vtedy keď sme mali zastaviť a odklepnúť cigarety von oknom.
Veronika Jánošíková
Chcela by som...
Chcela by som lietať tmou, nocou čiernou, a každým nádychom zabúdať. Zabudnúť na zlé, ísť ďalej, vpred. Noc by ma objímala láskou a ja ju tichom. Po tom tichu by som sa nadýchla, zavrela oči a začala kráčať ďalej po zemi.
Veronika Jánošíková
List pre Teba !
Bolo to pred štyrmi, možno piatimi rokmi. Tebe to možno príde dlhšie, možno kratšie, no ja som nezabudla. A nezabudnem.
reklama
Veronika Jánošíková
Na prednáške.
Sedím v triede a na rukách ešte cítim jeho mne dobre známu vôňu. Včera ma už nepobozkal tak ako kedysi. Bozky slabé, bozky silné. Kto by to povedal, že sa stretneme. Už ma nechytil ako prvý za ruku a nepozrel sa na mňa tak nežne. Pohľad nežný, pohľad surový, pohľad mimo. Hovorila som to už skôr, nie som dosť dobrá. Videla som ten pohľad na ňu. Vraj kamoška. Kamoška milenka, kamoška priateľka. V očiach iskra a ku mne chlad. Nevolá. Myslí na mňa vôbec? Odpoveď tajná. Pokožka chladne, pokožka už nevonia. Tak ako jeho city...
Veronika Jánošíková
Ako sú ľudia mojou súčasťou a často o tom ani nevedia
Aj vám sa zvykne stávať situácia, keď sa naoko nič nezmenilo ale cítite, že už niečo nie je tak ako predtým? Nemyslím zmenu bydliska, školu, rozchody, príchody a odchody. Keď zrazu zistíte, že vám niečo chýba. Nič materiálne, ani pocitové. A asi to ani nie je bežné.
