Po večeroch si hrával šachy so starými ľuďmi v krčmách a rád si sa túlal Košickými ulicami. Počúval si Pink Floyd, tak ako ja, a vnímal si svet tak ako ja. Chodil si na umeleckú a nádherne si maľoval. Čítaval si rád po nociach knihy, tak ako ja. A ako málo ľudí čo poznám. Aj preto si bol pre mňa výnimočný.
Už si nepamätám ako sme si spolu začali písať. Možno náhoda, možno osud, neviem. Ale viem, že to bolo niečo na čo som dlho čakala. Možno som to brala ako znamenie, že existuje niekto, kto žije podobne ako ja, ktorý má rád to čo ja a cíti tak ako ja. A možno to tak nebolo.
Škoda, že som ti nestihla povedať toľko vecí. Ako ma fascinuješ, aký si mi podobný, ako som si s tebou rada písala, ako som sa s tebou chcela stretnúť, ako som na teba často myslela. No prešli roky. Stratila som kontakty na teba, ty na mňa. Začali sme žiť svoje životy. Ty si ma už možno nepamätáš, možno ani nevieš že niekto taký bol. No ja často myslím na tvoje názory, na tvoj svet, na teba. A pýtam sa sama seba prečo vlastne.
Napriek všetkému čo by byť mohlo, a čo nemohlo. Si súčasťou mojej fantázie, mojich nesplnených snov, mojich názorov, hodnôt, mňa.. A aj keby si bol na kraji sveta, a aj keby si bol v skutočnosti úplne iný, nechávam si ťa navždy v srdci. Možno ako spomienku, alebo akýsi úlomok života, alebo aj ako vieru v niečo.
Chcem ti toho toľko povedať.. ten film som si napokon pozrela.. pomyslím na teba zakaždým keď vidím plagát s koncertom tvojich českých kapiel.. Pochopila som všetky tie veci o ktorých si ma presviedčal s tou tvojou čiastočnou arogantnosťou. Asi som ti musela narozprávať aj mnoho hlúpostí. No bola som mladšia, nevedela som ešte nič tak argumentovať. Ako si to robil ty. Chcem ti povedať ako to všetko cítim, keď počúvam The Wall, ako to vnímam, a ako viem, že to isté musíš cítiť ty. A viem že chápeš, že ti to neviem opísať, lebo ten pocit nie je z tohto sveta.
A tak dúfam.. Keďže verím v osud, že keď sa máš vrátiť tak si to prečítaš a ozveš sa mi. No verím aj v to, že keď máš zostať v mojom srdci ako vysnívaná dokonalá so mnou spojená dušička, a realita by to zmenila a sklamala ma, tak tento ,,dopis" nikdy nenájdeš. Vlastne ani neviem, či to má zmysel, no je to aspoň niečo reálne v tomto meniacom sa svete.
