Výnimočné nie je prespať opitý polnoc, ani vybuchovať nezmyselné petardy v strede námestia a striekať na ľudí šampanské. Silvester je oslava starého roka, no keď sa vám nepodarilo nič z vašich predsavzatí ako mne, načo zapíjať smútok. V tento deň si potrebuje človek hlavne uvedomiť minulosť. Spomínať na to čo bolo, pretože to aj tak nezmizne. Tento rok som sa vybrala k mojej starkej, ktorá rok čo rok trávi Silvestra o samote. Nečakane som jej zazvonila pri dverách a s veľkým nadšením ma pustila dnu. Televízor sme nechali vypnutý a za oknami sme počúvali výbuchy ako za druhej svetovej. Prerozprávali sme celú noc, a musím povedať, že veci ktoré som sa dozvedela som nevedela celý život, a vie ich len málokto. Možno práve len vo výnimočných chvíľach dokážu ľudia povedať svoje tajnosti a rozprávať o svojich pocitoch a spomienkach na život. Bolo to zvláštne. Možno až práve v tejto chvíli som si uvedomila, ako veľmi dôležité je poznať históriu svojej rodiny. Starká pred pol nocou rýchlo obvolala zvyšok rodiny a hrdo im oznámila, že nie je sama. Mne to urobilo možno ešte väčšiu radosť a dobrý pocit. O polnoci sme si pripili, zavinšovali lepší rok a vydala som sa z námestia vyzdvihnúť mladšieho brata. To čo ma kedysi tešilo, bolo teraz postrachom. Jeden výbuch striedal ďalší, po zemi rozbité fľaše a nekonečno éterických víl a chlapcov ktorí sa akoby odznova učili chodiť. Rýchlo sme sa s bratom poponáhľali na okraj mesta smerom domov. Ako sme prechádzali popod lampu, uvideli sme niečo neskutočne nádherné, čo sa len tak nevidí. Z neba padalo rozsekané striebro, kúsok po kúsku na naše hlavy. Dobre, možno to nebolo striebro v skutočnosti, no pre túto noc áno. Zvyšnú cestu sme sa fotili a robili si srandu z ľudí ktorí nás na námestí oslovovali. Rozhodli sme sa napokon, že pôjdeme ešte na kalváriu, neďaleko od nášho domu, z kadiaľ je vždy neskutočný výhľad na Rožňavu. Aj keď mesto nebolo vďaka hmle vidno, bolo tam napriek tomu pekné. A jediná petarda ktorú som sa odvážila zapáliť, zhasla v snehu. A tak to bolo lepšie, v tichosti. Až v tej tichosti som si uvedomila mnohé veci, ktoré ma za ten celý rok možno ani nenapadli. Presne takýto Silvester má ozaj zmysel.
Prebudila som sa na obed a s prekvapením som uvidela výsledok padajúceho striebra. Každý kúsok konáriku stromu bol obalený v bielej kryštalickej pokrývke. Stracciatelový les, biela poleva na čokoláde, zimná bunda pre stromy, nazvime to akokoľvek, ale je to nádherné. A keďže sa vraví ako na nový rok, tak po celý rok. Dúfam, že tento rok bude aspoň tak nádherný ako môj momentálny pohľad na tie stromy. Šťastný nový rok!
