Chodíš cez staré mesto, aby si videla aspoň jedného Francúza a potom tráviš celé hodiny myslením na jeho život. Piješ víno aby si zabudla, no ono zabudne na teba, a potom sa vraciaš na zem ako slnko, len pomalšie. Si rada keď niekoho rozosmeješ, ale čoraz menej ľudí rozumie tvojmu humoru, tak ako možno aj ty sama. Chcela by si maľovať a maznať sa s akvarelom, no bojíš sa začať. Strácaš slová vtedy keď by si toho mala najviac čo povedať. Predstavuješ si scény, ktoré nikdy neuvidíš ale aj tak ich hľadáš v každom filme. Rozmýšľaš nad čiernobielym svetom, nad menami psov a ľudskými úchylkami.
Svoju osudovú lásku hľadáš v knižniciach, ale nachádzaš ju len v knihách. Zaujme ťa len pár ľudí a na nich myslíš celý život. Rada ležíš na tráve a predstavuješ si druhý koniec planéty. Hodnotíš košele starcov a farbu ich šedín. Chcela si vedieť rusky, no za školou ťa to nenaučili.. a teraz sa chceš vcítiť do Tarkovskeho ? Prestala si hľadať ľudí v uliciach, a hľadáš ich prezývky radšej na stenách.
Rada beháš po lesoch, ale aj v ruchu Viedenskej Albertini. Nad tými obrazmi ale začínaš uvažovať až v posteli. Viac ako účes ťa zaujme intelekt, preto by si sa rada s každým zoznámila cez šachy. Si sama, rovnako ako si s miliónmi tvojich známych.
Trápili ťa politici, týranie, nespravodlivosť a žločin, kým si si nedokázala že svet nezmeníš. Oceňuješ maličkosti ale viac túžiš po zázrakoch. Máš tendenciu hrať sa na dospelú ale radšej by si chodila do pieskoviska s deťmi hľadať poklad. Si tvrdohlavá ako býk a žiarlivá ako žena. Chceš stávkovať ako tvoji kamaráti, hrať bingo ako dôchodcovia a sledovať dostihy ako Bukowski, no na to musíš ešte trocha dorásť. Si nekomunikatívna, no často príliž výrečná, stratená sama v sebe ako aj zmierená. Tak malá keď na teba kričia, a tak veľká keď si púšťaš pri pive Chopina. Zmeškala si tých sto šancí na iný osud ale snažíš sa ich dobehnúť aj keď len krokom.
