Útek doby

Utekala som pred tými démonmi doby. často. Snažila som sa chodievať domov pešky, aj keď to bolo ďaleko. A stále po ceste, som hladkala veľkých psov. Tuláckych psov ktorý nepotrebovali lásku. Potrebovali pohladenie, pretože na lásku už neverili. Už si nepamätali na časy keď sa naháňali a chvosty im nadšene vrteli, a oni boli šťastní.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Snažila som sa nepredbiehať davy, po tej ceste domov. Sledovala som staršie dámy, ako zoštíhleli. A starých pánov ako začali viac hundrať a viac fajčiť Spartky. Prestali čítať noviny. Už ich nezaujímal každodenný žurnál. Už ich nezaujímal život. Už nič nebolo tak ako kedysi a ničila ich bezmocnosť.

Snažila som sa Prať všetko v rukách, no všetku špinu sveta som nevedela vyčistiť. Snažila som sa, ale ruky mi krvácali a nikto mi nepomohol. Ukázala som im ruky, no všetci utiekli lebo sa báli krvi.

Snažila som sa jesť jahody pri ceste. Lebo mi kývali z diaľky a chceli byť rovnako dobré ako tie z našej záhrady. Snažili sa vyrásť, oni fakt chceli. Ale autá ktoré jazdili stále dookola a dookola na nich fúkali taký ten čarovný dym proti rastu. Vraj preto aby boli o to vzácnejšie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Snažila som sa hľadať odpovede. prečo deťom už nerobí radosť lízatková tyčinka. Prečo sa nevieme rozprávať. Prečo sú detské sny na smiech. Prečo nemôžem kričať na ulici od radosti že prší. Prečo už ľudí nebolí klamať. Prečo sa niekam ponáhľame, áno , aj teraz.

Snažila som sa. Toľko krát som sa snažila odísť od toho okienka s nepríjemnou tetou. Toľko krát som jej chcela povedať že to okienko ktoré nás delí má viac duše ako ona sama. Že pár jej slov mi znechutí večeru a že pri ďalšom okienku budem mať stále pred očami jej okuliare. A jej úzke pery s rúžom zo zľavy.

Snažila som sa nevnímať čas. Zvesila som hodinky po celom meste, vypla televízor, odpojila rádiá. No ľudia do mňa začali hádzať plechovky od piva. Báli sa že niečo zmeškajú. Svoju zľavu dňa, možno. A pritom na to, čo by najviac nemali zmeškať, hodiny nepotrebovali.

SkryťVypnúť reklamu

Snažila som sa hovoriť už len potichu. Aby ma počuli len stromy a lúky. A ešte tie drobné malé nezábudky ktoré som brávala do rúk ako malá. Chcela som aby ma počúvali len oni. Iba pre nich to malo zmysel. Nikto iní ma nepočúval. Ja som kričala, no všetci ma obchádzali. A skúšala som im aj spievať. No obchádzali ma ešte viac. Už len šepkám. Svojim nezábudkam. Aby nezabudli.

Snažila som obchádzať výklady. Kde niečo dookola vykladali. A pritom sú tam všetky výklady len preto, aby sme sa všetci pozreli sami na seba. No nikto to nepochopil a tak sa všetci hrnuli v davoch do tých výkladov.

Snažila som sa zmeniť svet. Už toľkokrát.

Veronika Jánošíková

Veronika Jánošíková

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Telo prejavené duchom, duch prejavený telom. Zoznam autorových rubrík:  RiadkyNázoryPoviedkyRozprávkyRecenzieNezaradené

Prémioví blogeri

INEKO

INEKO

117 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Marian Nanias

Marian Nanias

274 článkov
Marcel Rebro

Marcel Rebro

141 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu