,, Kto nedokáže obdivovať je hlupák." (Johann Wolfgang Goethe) Keď sa človek nedokáže pozerať na veci inak ako ich iba závidieť, je to dostatočne úbohé...ani si neuvedomuje ako by mohol ľudí okolo seba potešiť pár peknými slovami alebo len milým úsmevom....Prečo to neskúsiť?
Voda, lode, chladné počasie, bicykle, ,,oldschoolovosť", milí a ústretoví ľudia a čistota....takými slovami by som charakterizovala svoje prvé pocity v havnom meste jednej z troch škandinávskych krajín- v Štokholme. Je až neuveriteľné ako ma toto mesto uchvátilo. Možno práve z dôvodu, že keď som sa nadýchla, cítila som čistotu a krásu mesta. Švédi si teda na poriadok naozaj potrpia. O kultúre nehovoriac. Nielenže je niekoľko z nich zapísaných na listine UNESCO, ale pamätihodnosti sú tak rôznorodé...Na jednej strane ostrovčeka sa cítite ako v Pekingu, a na jeho druhej strane sa ocitnete v parku plnom fantázie, čo spôsobuje múzeum moderného umenia. V centre mesta môžete navštíviť bar, v ktorom vám ponúknu niekoľko druhov vodky Absolut a pritom vás navlečú do overalov s kožušinovou kapucňou, aby ste náhodou v teplote -5 nepomrzli. Drink vám namiešajú priamo do pohárov vyrobených z ľadu. So svojimi priateľmi sme sa ozaj kochali...
Detský fond UNICEF pomáha najviac ohrozeným a zraniteľným deťom vo svete a v máji sa k tejto krásnej myšlienke pridáme aj my. Tretí májový týždeň od 16. do 22. mája 2011 bude už po siedmy raz patriť celoslovenskej zbierke Týždeň modrého gombíka.
Aj napriek zdĺhavej a náročnej ceste a v tom momente nekonečnom čase strávenom v imigračnej kancelárii na letisku v San Franciscu to stálo zato. Ani tie všetky komplikácie ma neodradili, aby som sa tešila na nové poznatky a novú kultúru, ktorá ma čakala. Bola som tam, v Spojených štátoch amerických a dokonca vo vysnívanej Kalifornii.
Veľa ľudí tvrdí, že by sa chcelo opäť preniesť do detských čias, kedy nás netrápili problémy typu ako zaplatiť nájomné, keď nám dal šéf výpoveď, ako správne vychovávať svoje deti, aby z nich nevyrástli grázli alebo iné ,,neplechy“, ktoré zaplavujú dnešný svet alebo ako sa vyhnúť rozvodom a problémom s platením alimentov.
Nikdy som nepomyslela nato, čo všetko sa dá prežiť a zažiť počas ,,kariéry“ opatrovateľky, alebo tzv.au-pair. Začalo sa to keď som mala 17 rokov. Počas mojej prvej návštevy Anglicka si ma obľúbila istá rodinka, ktorú tvorili obaja rodičia a ich tri ratolesti. Pani L. bola nemeckej národnosti avšak plynule hovorila po anglicky, predsa len bola vydatá za Angličana, takže sa to od nej očakávalo. Mali dvoch chlapcov- Calvina a Robina a jedno dievčatko Tamaru. Na prvý pohľad úplne normálna rodinka. Avšak prvý pohľad občas klame a niekedy dosť často.
Letí letí, všetko letí, čo má krídla, všetko letí....pamätáte si ešte na túto stále obľúbenú hru v detstve? Ja nikdy nezabudnem na tie naše odpovede, ktoré nasvedčovali, že v detských očiach môže letieť dokonca aj slon, veď má predsa veľké uši, avšak v tomto prípade by správnou odpoveďou bolo ...lietadlo letí!!! Ale občas ani neletí...a práve to je jasným príkladom môjho premiérového letu, ktorý som absolvovala pred niečo vyše 7 rokmi.
Milujem bonbóny. Fascinuje ma najmä chuť, ktorá je pri každom jednom z nich iná. Či už je to lieskovec v nugátovom kréme alebo marcipán alebo iná zmes obliata horkou či mliečnou čokoládou. Niekedy je jednoducho nemožné vybrať si. Ide o to, že je absurdné diskutovať o tom, ktorý z nich je najlepší, pretože všetky sú božské.
Nenávidím lietanie a predsa stále lietam niekde v oblakoch. Spytujem sa sama seba, ktoré oblaky sú najkrajšie? Alebo sú všetky rovnaké? Pochopiteľne nie. Čo tak oblaky nad Holandskom, ktoré zaváňajú tulipánmi alebo škótske oblaky, pod ktorými na nás niekde číha lochnesská príšera. Alebo to vlastne nie je o vodnej pare? Tak potom sa vrátim opäť na Zem a zasa sa dozviem už známu vetu: ,,Všetko je v ľuďoch a o ľuďoch“.
