Ranné prebudenie. Pohľad z balkóna. Chvíľka váhania- naozaj som už hore? Alebo mám nejaký divoký farebno-pohľadnicový sen? Predo mnou bazén, pláž, more... More! Krásne čistučké, modré, žmurkajúce na mňa odleskom egyptského slnka. Hneď po raňajkách sme sa k nemu vrhli a potom sme sa celý deň už len vypekali, kúpali a vypekali. Taká pravá dovolenková lenivá pohoda. A večer ako bonus dervišské tance (taký chlapík, ktorý sa točí na mieste s veľa farebnými sukňami) a samozrejme brušná tanečnica, ktorá lanárila usadlé mamičky, aby si s ňou trochu zavlnili bokmi. Moja usadlá mamička sa nechala zlanáriť, ani ju nebolo treba veľmi presviedčať.
Na druhý deň som sa zobudila skôr a povedala som si, že si zacvičím na pláži taichi. Také atmosférické to bolo, nikde nikoho, všade ticho a okolo len púštne kopce a púštne vrchy v diaľke. Páčilo sa mi to, škoda len, že som sa ďalšie dni už neprinútila vstať. Dokonca som prilákala pozornosť nejakého člena hotelového personálu, ktorý sa neúspešne pokúsil zakonverzovať si so mnou v nemčine. Asi sa chcel spýtať, že čo za divné pohyby to tam predvádzam... Večer sme sa s rodinou vybrali "do mesta", teda na tú jednu ulicu s obchodmi pri hoteli. Tam nás už čakali ostrieľaní a všetkými masťami mazaní egyptskí obchodníci. Hneď na začiatku sa na nás vrhol jeden mladík, jediným pohľadom nás odhadol a spustil naučenú vetu v slovenčine. Potom na nás navliekol tradičné pokrývky hlavy a ochotne sa s nami vyfotil.
Takíto ochotní, milí a konverzáciechtiví boli všetci obchodníci. Koniec-koncov, turisti ich živia. A tak som sa zoznámila s pár Abdulmi, Mehdimi a Ahmedmi (asi som tie mená aj tak skomolila, ale oni ma zato volali Vájonika). Dozvedela som sa, že som ich "best friend" alebo prípadne, že by ma možno aj vymenili za nejaké tie ťavy. Aj tak si myslím, že ten obchod "dcéra za ťavy" je vlastne len taká turistická atrakcia. Veď kto by už mohol chcieť mňa...a ešte za to aj zaplatiť...
Niekoľko dní sme len tak leňošili a úspešne sa nám darilo ignorovať nadšených animátorov, ktorí každú chvíľu behali po pláži a nadháňali ľudí na rôzne čertoviny. No raz si ma, nič netušiacu, odchytili a neúprosne ma nahnali na "vasergymnastik" (to je prosím fonetický prepis toho, čo stále vykrikovali). A tak som si na pravé poludnie vliezla do bazéna a zúčastnila sa smiešneho naťahovania a poskakovania vo vode. Nakoniec to bola celkom sranda, len som zabudla, že egyptské slnko je trochu výraznejšie, ako to naše a odniesla si kompletné spálenie. A ešte som zabudla, že moje telíčko už sa poriadne nehýbalo ani nepamätám a odniesla som si aj kompletnú svalovicu.
Po čase sme si povedali, že leňošenia už bolo dosť a rozhodli sa preskúmať Egypt za múrmi nášho hotela. Nie, nemyslím tú púšť a kopce naokolo. Náš prvý a hlavný cieľ sa volal Káhira. Tam, kde je toľko ľudí, žiadne semafóry, strašne veľa áut a tri miliónkrát fotografované špicaté vrchy. A ešte jedna sfinga.
