Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Veronika Vlčková

Veronika Vlčková

Bloger 
  • Počet článkov:  120
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Psychoštudentka. Pozorovateľka. Degustuje samostatný život. Zoznam autorových rubrík:  Priv(i)ateVietor v hlaveKam ma odvialoPíšem svetlomA iné (vý)plody

Píšem svetlom

Nasleduje zastávka: Židovský hřbitov

Veronika Vlčková

Nasleduje zastávka: Židovský hřbitov

Poznáte ten pocit, keď cestujete krajinou a niektoré miesta vás cez okienko tak zaujmú, že máte chuť vystúpiť a preskúmať ich? Ja mám ten pocit často pri cestách vlakom. Sediac na pohodlnom sedadle vlaku EC, ktorý počas mojej cesty zastaví raz, dva razy, mám chuť prestúpiť do osobáku, ktorý zastavuje vo všetkých tých zašlých staniciach, okolo ktorých vlak EC len tak preletí. Láka ma možnosť vystúpiť na najzašlejšej z nich a ponoriť sa s foťákom do atmosféry, túlať sa... Podobne, ako som sa prednedávnom túlala na Židovskom cintoríne v Brne, hneď vedľa rovnomennej zastávky električky číslo 8.

  • 9. apr 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 861x
  • 2
Obzory

Veronika Vlčková

Obzory

Podnikla som cestu na juh a očakávala som od nej veľa. Slnko na oblohe a v miestnych dušiach, oddych, príjemno, symbiotické chvíľky s fotoaparátom, s krajinou. Hovorí sa, že keď má človek príliš vysoké očakávania, väčšinou ho realita sklame. Mne sa to našťastie v tomto prípade nestalo. Vo vizuálnom ošiali som nafotila stovky fotiek, napriek nachodeným kilometrom som pri každom novom výhľade iskrila energiou. A áno, opálila som sa. Okrem toho, ako to už na správnych cestách býva, rozšírili sa mi obzory. Čiastočne tak tradične, spoznávaním nových kultúr a zvykov, a čiastočne úplne nečakanými smermi.

  • 25. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 973x
  • 2
Len jeden židovský cintorín

Veronika Vlčková

Len jeden židovský cintorín

Je príjemné nedeľné poludnie a ja sa ocitám s foťákom v rukách a pár hodinami voľného času v uličkách židovskej štvrte v Třebíči. Třebíč, ak by ste náhodou nevedeli, je v češtine ženského rodu a je to nenápadné mestečko vzdialené asi hodinu a pol od Brna s nápadne krásnym historickým centrom. Jeho srdcom je práve spomínaná židovská štvrť, ktorá bola v roku 2003 zapísaná na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Túto štvrť, alebo aspoň niektoré jej časti, už celkom dobre poznám. Dnes ma však nohy akoby samy od seba nesú ďalej, vyššie, na nové neznáme miesta...

  • 5. máj 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 438x
  • 9
Lietajúce metafory

Veronika Vlčková

Lietajúce metafory

Pomaly si zvykám na to, že život je cyklický. Že sa vracajú stále tie isté epizódy, len v trochu vynovenej garderóbe. Koniec základnej školy- hľadanie strednej. Maturita- hľadanie vysokej. Štátnice- hľadanie práce. Plus hľadanie partnera, hľadanie miesta pre spoločný život, hľadanie spôsobu, ako tento život prežiť spokojne. Všetko sú to skúšky, ktoré sa pýtajú: Zvládol si dobre všetko, čo ťa doteraz postretlo? Naučil si sa niečo? Si pripravený na ďalšiu etapu? Na čo som si však nezvykla, je to, že vo chvíľach, kedy mi je pri týchto skúškach najhoršie, ku mne priletí posolstvo. Priletí doslova, ale je metaforické. Už sa mi to stalo raz, dávno: tu. A teraz, len tak z ničoho nič, priletelo ďalšie.

  • 28. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 201x
  • 0
Farby Ostravy očami pohodového nadšenca

Veronika Vlčková

Farby Ostravy očami pohodového nadšenca

Tak nám skončila tohtoročná Pohoda a ja som tam nebola... Vymenila som ju za Ostravu, kde se mluvi kratce a kde sa tancuje a spieva celé štyri dni (a na rozdiel od Pohody tam aj prší). Nebudem sa snažiť o veľké porovnávanie, som totiž subjektívne zameraná (na Pohodu samozrejme...). Napriek tomu som však tancovala, mokla, nasávala atmosféru a fotila aj na festivale Colours of Ostrava. Tu je výsledok.

  • 22. júl 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 758x
  • 3
O bicykloch, Rembrandtovi a tráve

Veronika Vlčková

O bicykloch, Rembrandtovi a tráve

Dospela som k presvedčeniu, že súčasní obyvatelia Amsterdamu sa rodia na bicykli a s jointom v ústach. Moderní, štýloví, bezstarostní. Nečervenajú sa ani v štvrti červených svetiel. Klasická výchova k Rembrandtovi a umeniu vôbec akosi zaniká. Avšak... niektoré subkultúry možno stále zachovávajú tradíciu. Minimálne tí, čo sprejovali na dvere obchodu s morskými potvorami Rembrandtovu Nočnú hliadku...

  • 23. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 228x
  • 16
Nájdi slnko

Veronika Vlčková

Nájdi slnko

V jednej z mojich obľúbených detských kníh bola na každej dvojstrane veľká fotografia vybranej časti domu, vždy tam bol poriadny neporiadok a úlohou malého čitateľa bolo nájsť na každej fotografii myš. Občas to bolo poriadne ťažké. A pretože je jar a všetci vraj máme byť unavení, tak som fotografické hádanie trochu zjednodušila. A pretože je jar a všetko kvitne, tak som fotografické hádanie presunula z domu do záhrady... Cítite, ako všetko voní?

  • 15. apr 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 504x
  • 7
S hlavou v oblakoch

Veronika Vlčková

S hlavou v oblakoch

Mám za sebou svoje prvé jesenné lietanie v oblakoch, podo mnou sychravý tmavý svet, farebné koberce opadávajúcich stromov a prázdnych políčok. Foťák v taške bezpečne uloženej pod sedadlom predo mnou (nemohla som ho nechať v úložnom priestore nad hlavou, ako by som ho potom počas letu nenápadne vyberala...). A tak som fotila, pri pristávaní tajne, nech si slečny letušky nič nevšimnú. Navigačný systém napriek tom fungoval, nenabúrali sme, a tak k vám teraz letia moje oblačné obrázky.

  • 6. nov 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 709x
  • 6
Sedím si na konári a som v pohode

Veronika Vlčková

Sedím si na konári a som v pohode

Dostala som nápad na skvelý fotografický projekt- odfotiť všetkých účastníkov Pohody. Pekne po jednom. Portrét s krstným menom a prvou asociáciou, ktorá im napadne, keď sa povie Pohoda (s veľkým P). Výsledok- výpravná publikácia s predslovom Miša Kaščáka. A každý by sa tam našiel. Aha, to bolo tesne po Gypsym! Vidíš, ešte som celý spotený, v tom stane bolo toľko ľudí... Možno na tom zapracujem, raz, keď sa naučím fotiť. Zatiaľ len ukážka, bez portrétov, s ľuďmi. Nájdete sa?

  • 13. aug 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 330x
  • 9
Aspoň jeden Pohodový deň

Veronika Vlčková

Aspoň jeden Pohodový deň

Trenčianske letisko do tretice. Moja stanová premiéra. Pohodoví ľudia už aj zo stanovej perspektívy. Odpadávajúci headlineri v topiacom sa asfalte. Hojnosť nevidiacich spevákov (a speváčky). Pozvánka na melón od neznámych Pohoďákov, náhodné stretnutie brnenského skorospoluštudenta. Zatláčanie sĺz počas opery. A hlavne chlapec na vozíčku, sústredene sledujúci vystúpenie Slepých chlapcov z Alabamy, môjho Pohodového zážitku číslo jeden.

  • 24. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 691x
  • 8
Singing In The... Wind

Veronika Vlčková

Singing In The... Wind

Brnenský Majáles mám už nejaký čas za sebou a v hlave mi stále víria melódie a spomienky a zážitky a texty piesní. Ako inak, májový vietor bol v tom čase nezbedný, víril všetko. Rozpustené vlasy viali a pri koncertoch ska víril prach... Hromada študentov na festivalovom priestranstve zavírila v tanci... A festival úspešne rozvíril vody brnenského kultúrneho života, spolu s mojimi myšlienkami.

  • 22. máj 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 979x
  • 8
Nasávanie atmosféry na Vianočných trhoch

Veronika Vlčková

Nasávanie atmosféry na Vianočných trhoch

Moje nové študentské mesto som si za pár mesiacov naozaj obľúbila. Je to síce krajne nepatriotické, ale v Brne je mi jednoducho dobre. Po návrate do Bratislavy však moje prvé kroky smerovali na naše Vianočné trhy. A okrem vône cigánskej a vareného vína vo vlasoch som si odtiaľ prvýkrát odnášala aj obrazovú dokumentáciu. Nech všetci vedia, že bratislavské trhy sú jednoducho najkrajšie!

  • 23. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 258x
  • 10
Neambiciózna správa o prvom snehu

Veronika Vlčková

Neambiciózna správa o prvom snehu

Ocukrené Brno ma trošku prekvapilo. Nemala som so sebou rukavice ani zimnú bundu, len moju vysoko štýlovú pánsku čapicu a jeden hrubý sveter. Zobudil ma slnečný jas amplifikovaný bielou odrazovou plochou. Nasnežilo. Čas do dvanástej, vizuálna nálada, foťák v skrehnutých prstoch a jeden park, kde sa žlté zvyšky jesene bili s nastupujúcou zimou. Fotoreportáž, škandalózne odhalenia, podlé estetické praktiky. Kto zaujme miesto vo vláde? Na ktorej strane stojí národ?

  • 4. nov 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 765x
  • 4
Na návšteve v klietke

Veronika Vlčková

Na návšteve v klietke

Do zologickej záhrady v Lešnej pri Zlíne chodievame každé leto. Je to síce už tradičný rodinny výlet, ale tešíme sa vždy rovnako, pretože v Lešnej nájdeme každý rok niečo nové. Nový pavilón opíc, nový africký výbeh pre slony, průchozí expozice... Pre mňa to vlastne ani nie je ZOO, skôr rozľahlý zámocký park so zvieratami. Keď sa totiž povie zologická záhrada, predstavím si spravidla betónové zvieracie sídlisko, zatiaľčo Lešná je skôr niečo ako letné sídlo s veľkými priľahlými pozemkami. Tento rok som sa po tomto sídle nadšene prechádzala s foťákom a spoznávala všakovaké zvieracie individuality.

  • 30. aug 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 646x
  • 1
Odušu aj o dušu

Veronika Vlčková

Odušu aj o dušu

Myslela som si, že po svetovej Pohode ma pár slovenských kapiel nemá čím prekvapiť. Chyba. Teraz si pripadám ako hudobný snob. Nech už je na tom Slovensko akokoľvek, slovenské kapely sú na tom dobre. Aspoň tam na Rudave niektoré naozaj stáli za to. Som fanúšikom world music, namotaná hlavne na kubánske rytmy, ale víkend na jednom festivale s domácou účasťou ma presvedčil, že aj Slovensko má svoje čestné miesto v hudobnom worlde. I keď tí Rakušáci na záver tiež neboli zlí...

  • 28. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 005x
  • 8
reklama
Komáre vlastne až tak nevadili

Veronika Vlčková

Komáre vlastne až tak nevadili

Minulý víkend som sa zúčastnila letného hudobno-športového festivalu pri jazere. Čo mi táto účasť priniesla? Okrem iného kompletné doštípanie komármi, celodenné znášanie charakteristického jazerného zápachu v areáli a zaspávanie pri zvukoch techna. Neznie to veľmi príjemne, v konečnom dôsedku to však nebolo vôbec dôležité. Rudava pre mňa totiž znamenala hlavne nových ľudí, spoločné plavby v loďke, kúpanie, tancovanie a spievanie až do úplného zachrípnutia. A potom ešte jeden východ slnka nad zahmleným jazerom. Nemala som hlas, nemohla som teda kričať od nadšenia, ale krásne som si ho vychutnala aj potichu.

  • 27. júl 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 044x
  • 3
SkryťZatvoriť reklamu