Antonio Gaudí vraj už od detstva trpel reumatizmom, nemohol sa pretohrávať s ostatnými deťmi. Obľuboval prechádzky v prírode, ak to nešloinak, tak na oslíkovi. A z perspektívy oslieho chrbta pozoroval veci,ktoré možno vyzerajú obyčajne, ak ich vidíme v lese alebo v zoologickejzáhrade, ako architektonický prvok sa však môžu stať niečím nevídaným.
Casa Batlló- rybí dom
Nanašej barcelonskej prechádzke sme ho stretli ako prvý, cez cestu skorooproti La Pedrere. Postavený v rokoch 1905-1907, miestnymi prezývaný aj"Dom z kostí". Vo mne však kostlivcov neevokoval, farebne sa leskol apripomínal mi šupinatú rybu... Možno to bolo kúskami polámanýchkachličiek, ktoré Gaudí rád používal. Technika, katalánsky nazývanátrencadís.
Casa Milà- "La Pedrera"
Dom dostavaný v roku 1910, kritickými barcelonskými obyvateľmiprekrstený na "kameňolom". Najskôr sme obdivovali a fotili v úctivejvzdialenosti na druhej strane ulice, vzápätí si vystáli radu na lístok,vyviezli sa až na strechu, kochali sa výhľadom a bizarnými stĺpikmi akomínikmi. Potom sme absolvovali prehliadku bytu, sprístupnenéhoverejnosti (ostatné byty boli súkromné, na dverách hrdo umiestnenétabuľky s priezviskami. Byt v Pedrere, tomu sa hovorí rodinnédedičstvo.) Sedenie na Gaudím špeciálne navrhnutých ergonomickýchdrevených sedadlách sme si patrične užili.
Parc Güell- Najdlhšia lavička na svete
Prechádzka Gaudíhoparkom vyžaduje trochu viac času ako prehliadka Pedrery, a slnko užpomaly zapadalo, preto sme videli len malý kúsok tejto architektonicko-prírodnej nádhery. Stihla som však zmiasť dvojicu turistov, ktorí sa namňa s dôverou obrátili, kým som stála nad priestranstvom, lemovanomzvláštnou vlnitou farebnou ohradou: "Prosím, neviete nám poradiť, kdeby sme mohli nájsť tú najdlhšiu lavičku na svete? Je aj v Guinessovejknihe rekordov." "Mrzí ma to, ale o ničom takom neviem..." O dve minútypri zvláštnej vlnitej farebnej ohrade. "Aha, tak to bude asi ono...""Ďakujeme, už sme našli." :)
Mimochodom,kvôli finančným problémom a (možno) prílišnej ambicióznosti Gaudíhoprojektu tento park nebol dokončený. A to pritom Gaudí sám,vlastnoručne vykladal najdlhšiu lavičku na svete farebnými kachličkami.
Sagrada Familia- Najimpozantnejšie stavenisko
A snáď najznámejšia nedokončená stavba vôbec. Gaudí svojmu najväčšiemu dielu venoval viac ako štyridsať rokov života,ukončeného tragickou smrťou v roku 1926, keď cestou zo stavbyarchitekta zrazila električka. Gaudí oblečený podľa zvyku vrobotníckych šatách bol odvedený do nemocnice pre chudobných, kdesvojim zraneniam podľahol. A na Sagrade sa ešte stále stavia... Privstupe do hlavnej lode ma napriek všetkým žeriavom a stavebnému ruchuprekvapilo, že chrámu chýba časť stropu, a v hlavnom priestore sapohybujú robotníci, a nie zbožní veriaci... Zbožní veriaci môžuvyužívať len improvizovaný priestor pre omše v bočnej časti, osvetlenejlampami priam pouličného razenia. Cesta výťahom do jednej z dvanástichvežičiek a následný zostup po schodoch s výhľadom stál za to. Takistoako predstava, aké to asi bude, keď Chrám svätej rodiny raz konečnedokončia...
