Popravde, v skutočnosti som mala v úmysle navštíviť třebíčsku baziliku, známu, ale dlho nevidenú. Potom som však v jednej z bočných uličiek zbadala šípku vedúcu smerom do kopca, kde som ešte nikdy nebola. Stálo na nej: Židovský hřbitov. V tú chvíľu slnko usilovne pražilo a vo vzduchu bolo cítiť zvláštne napäté očakávanie tesne pred odbitím dvanástej hodiny, ktoré sa miešalo s mojím vlastným nepokojom. A tak som, viac intuitívne ako vedome, zmenila plány a vydala sa strmými schodmi za vidinou stáročného kľudu v tieni stromov.
Čaro tejto historickej štvrte a otvárajúce sa výhľady boli neodolateľné i pre moju nepokojnú myseľ.
A tak som postupovala, pomaly, nadšene cvakajúc.
Šípky ukazujúce mi cestu k cintorínu ma postupne z historickej štvrte vyviedli. Okolo mňa zrazu boli široké asfaltové cesty a hranaté domy s garážami. Postupovala som však ďalej. Na konci jednej úplne obyčajnej ulice bola bránka, vedúca na veľký trávnatý pozemok s lavičkami. A náhrobkami v diaľke. Trafila som.
Vstupná časť cintorínu je, ako som sa neskôr dočítala, tá novšia - vznikla koncom 19. storočia. Nachádzajú sa tu okrem iného pomníky obetiam prvej i druhej svetovej vojny. Atmosféra sa však citeľne zmenila, až keď pozemok cintorína začal klesať. Dostala som sa do jeho starej časti.
Najstarší čitateľný náhrobok pochádza vraj z roku 1625. Kamenné dosky, rozmiestnené medzi stromami a popri chodníkoch, vydávali tvarom a zdobením svedectvo o rôznych dobách svojho vzniku.
Zelený koberec, na ktorom náhrobky stáli, tiež vydával svoje svedectvo.
Len čo slnko vystriedalo mraky, rozžiaril sa.
A pri pohľade na toľko dokladov o večnom odpočinku si mohla myseľ tiež odpočinúť.
Na internetových stránkach mesta Třebíč sa v úvode článku o židovskom cintoríne píše: "Hřbitovy jsou zvláštní místa; na první pohled chmurné útočiště mrtvých, na druhý důvěrný azyl prvních cigaret a milostních schůzek." Neviem, ako ostatní návštevníci, ja však môžem konštatovať, že na to, že ide po pražskom starom židovskom cintoríne o druhú najväčšiu pamiatku tohto typu v Českej republike, jeho atmosféra bola v to nedeľné poludnie veľmi koncentrovaná. A to som na ňom nefajčila prvú cigaretu, a dokonca ani nemala milostnú schôdzku.
