Celé to začalo veľkým dopravným dňom. Bilancia: odvoz autom na letisko,lietadlo, autobus, vlak, metro, zmeškaný naväzujúci autobus a náhradnýodvoz v starej mazde. Cestou šedé bratislavské ulice, biele oblačnémore, more v azúrovej farbe, provensálsky vidiek s červenými strechami,vlaková stanica, underground, marseillské predmestie a chatka vkopcoch... Moje cestovné nadšenie po pár hodinách chtiac-nechtiacvystriedala únava, ktorej som sa poctivo bránila predstavou nočnéhokúpania. Po príchode na miesto činu som však zistila, že na pláž sa dádostať len autobusom, metrom a ďalším autobusom a trvá to niečo vyšepolhodiny, samozrejme za predpokladu, že ešte chodia spoje. Tak som radšejzaasistovala pri stavbe stanov (fotila som si stavajúcich v akcii) aišla sa vyspať pred svojím prvým dňom v Marseille.
Madame Lavoix nás hneď na začiatku zobrala na neznáme miesto niekdeúplne na kraji mesta menom Callelongue. Cesta sa, ako inak, neobišlabez tradičnéhochaosu. Najskôr sme nastúpili na zlý autobus (vzápätí sme sa naučili,že linka 19B zďaleka nie je to isté ako napríklad 19D). No a ďalšíautobus smeskoro zmeškali, pretožeMadame Lavoix hodnú chvíľu nereagovala na naše otázky, či je toto tensprávny, a ďalej sa pozerala do diaľky. Napokon sme však dorazili.Zdalo sa, že až na koniec sveta. Aj cesta tam tuším končila. Zrazu sanenápadne zatočila a zhltli ju skaly. Aj nás zhltli. Šedivú kamennúmasu obmývalo more v tých najúžasnejších odtieňoch modrej, a my sme lentak sedeli a kochali sa. Naša francúzštinárska ex zatiaľ natešeneposkakovala okolo a ukazovala nám miestnu flóru.
Tamna skalách sme sa prvýkrát zoznámili s mistrálom, ktorý násprenasledoval až do konca nášho pobytu v Marseille. Bol tovetrisko-nezbedník, ktorý rád podvihoval letné sukničky, hral sa svlasmi, okenicami a našimi raňajkami, ktoré sme si párkrát naivnerozložili vonku na terase. Mistrál dokonca nahlodal moju dôveru vnajnovšie komunikačné technológie, keď namiesto očakávaných 27 stupňovmalo more ledva 17. Kvôli tomuto nezbednému vetru nás bude ešte dlhomátať jeden nemenovaný hrad (Chateau d'If), nachádzajúci sa na ostrovepri marseillskom pobreží, ktorý od 17.storočia slúžil ako väzenie avraj v ňom pobudli napríklad aj gróf Monte Christo alebo istý muž soželeznou maskou... Zistili sme, že keď raz začne fúkať mistrál, loďna ostrov jednoducho nepremáva. V pondelok nie. V utorok tiež nie.Dokonca ani v stredu. A čuduj sa svete, ani vo štvrtok.
Okremspomínanej loďky však doprava v Marseille fungovala perfektne. Neviem,ako to v miestnom dopravnom podniku zvládli, ale väčšina spojov (anebolo ich málo) na seba dokonale nadväzovala, a tak sme po príchode zmetra spravidla elegantne a bez čakania nastúpili rovno do pristavenéhoautobusu. Náš týždenný lístok rozhodne nebola premárnená investícia.Bezproblémové cestovanie v cudzom meste som si užívala. Raz ráno som siprivstala, prázdnym autobusom a poloprázdnym metrom sa odviezla dohistorickej štvrte v okolí starého prístavu (inými slovami Vieux Port)a len tak sa prechádzala. Vyľudnené ulice a ranné slnko ukľudňovali.Cestou som stretla len pár mačiek, holubov a zblúdilých ranostajov sčerstvými bagetami. Moja súkromná francúzska duševná pohľadnica.
Nesnažímsa však tvrdiť, že sme v Marseille nenakupovali. Tak napríklad som sikúpila knihu. A zablúdila som aj do obchodov s oblečením, v tom časeboli "soldy" v plnom prúde. Najviac sme si však užili pri nakupovanídarčekového marseillského mydla. Počas obhliadky štvrte so zvláštnymnázvom Panier (v preklade košík) sme narazili na pár obchodíkov stradičnými miestnymi výrobkami (čo v praxi znamenalo buď mydlo alebolevanduľu). Mydlá tam mali pekné, voňavé a relatívne lacné. Takže smesi samozrejme nič nekúpili, pochodili pár iných obchodov, pootravovaliaj Madame Lavoix, ktorá bola ochotná nás kvôli tomu zaviesť doobchodného domu na druhom konci mesta, aby sme sa nakoniec znovuvrátili do "košíka" a uskutočnili náš voňavý nákup tam. A keď už smevečer všetci spokojne uzatvorili mydlovú kapitolu, Madame Lavoix saobjavila s plnou igelitkou. "Tak som vám teda nejaké kúpila, keď užtoľko to mydlo neviete zohnať..."
Marseille je krásne mesto,ktoré spája morské čaro s majestátnou nádherou hôr v pozadí. Na jednejstrane sídlisko, veľké paneláky, metro, na druhej historický prístav,bazilika na kopci s výhľadom, dláždené uličky. Týmto všetkým nássprevádzala jedna skvelá a originálna profesorka. Na jednej stranechaotická osôbka, ktorá nevie narábať so svojím mobilom a po cestekamkoľvek sa dokáže najmenej dvakrát stratiť, na druhej straneinteligentná a ľudsky cítiaca žena, ktorá nám, jej prekvapeným bývalýmžiakom, predviedla ukážkovú "cestu do hlubin študákovy duše". Neveriliby ste, čo všetko o vás môže vedieť vaša profesorka... Neverili by ste,ako dobre sa dá porozprávať v jednej novostavbe na kopci, keď všetcinormálni ľudia už dávno spia a vonku hučí vietor. Ale určite miuveríte, že som sa s Marseille a jednou jeho obyvateľkou lúčila celkomťažko.
