Prvá noc v Írsku bola ešte bez otáznikov- spali smevo vopred zarezervovanom hosteli. Na druhý deň na nás však všetkyexistenčné otázky doľahli v plnej sile. Ako sa prepraviť na miestourčenia bez toho, aby sme na cestu minuli úspory určené na základnépotraviny (a občasného Guinessa)? Budú Íri vôbec rozumieť zdvihnutémupalcu a našim prosebným pohľadom? Sme jediní šialenci s batohmi,spacákmi a stanom v celom Írsku? Kde ten stan vôbec rozložíme?
Vzáujme všetkých budúcich stopujúcich turistov v krajine škriatkov siodpovede vyžadujú systém. Tak teda, čo nám hovorí Stopárov sprievodca?
O stopovaní v Írsku.
Jepravda, že všetci írski dobrodinci, ktorí si vás pustia do auta, vámsvorne povedia, že stopovanie v ich vlasti už dávno vymrelo. Takisto jevšak pravdou, že čakaním na stop nikdy nestrávite viac ako 15-20 minút.Môžete vyzerať akokoľvek podozrivo s vandráckym batohom a zablatenýmitopánkami, niekto nakoniec vždy zastaví. Aj keď vám vzápätí povie, žeto vlastne u nich už vôbec nefunguje.
O stopároch v Írsku.
Batôžkáričeskoslovenského typu sú v Írsku celkom ojedinelým javom. Bežne jemožné stretnúť veľmi nezávisle pôsobiaceho mladého muža cestujúcehoúplne bez batožiny, ktorému nerozumieť ani pol slova (i keď podôkladnej úvahe sme usúdili, že jazyk, ktorý používa, je naozajangličtina). My sme ho stretli celkom trikrát, na troch rôznychmiestach. Zásadou je usmievať sa, zakývať a posunúť sa ďalej po smerejazdy, pretože on je všade prvý.
Ak vásvaša ojedinelosť už unavuje, môžete v nepriaznivom počasí, kedy sa užnaozaj potrebujete vysušiť, navštíviť menší hostel. Tam zistíte, žesympatický francúzsky pár, ktorý tipujete na kreatívcov na dovolenke sprenajatým autom, sú v skutočnosti batôžkoví stopári ako vy!
O stanovaní v Írsku.
Čotam po daždi, hlavným problémom pri hľadaní miesta na stanovanie jezásadný nedostatok neoplotených pozemkov. Totiž, v Írsku sa trebanaučiť, že každý pozemok niekomu patrí. To, čo by sa mohlo zdať akopekná lúčka, kde nikomu nebudete zavadzať, je celkom určite pasienok.Kamenný múrik okolo ste si asi len nevšimli, ale bezpochyby tam niekdeje. Takisto ako stádo kráv, oviec alebo kôz, ktoré sa tešia na spoločnéraňajky s vami. Druhou možnosťou je lesík. Ideálne- za predpokladu, želesík nie je súčasťou zámockého parku na súkromnom pozemku, kde popríjazdovej ceste každú chvíľu jazdia autá. Stopárov sprievodca radí:Risknite to. Lesíky bývajú husté a zámockí páni aj tak sedia doma pripive.
Inventár dobrodincov, ktorí berú stopárov.
Akoje už spomenuté vyššie, stopovanie v Írsku je napriek avizovanýmproblémom v skutočnosti bezproblémové. Doporučujem však aspoň základnúznalosť anglického jazyka- sedieť v aute bez jediného slova je nuda, ahlavne sa pripravíte o historky vašich šoférov, ktorí môžu byť:
- vojenskí veteráni, od ktorých sa domorodci v Keni učili angličtinu s írskym prízvukom
-britskí mímovia, bábkoherci a bývalí turistickí sprievodcovia (vjednom), ktorí vám porozprávajú o tajnom londýnskom obchodíku vpodzemí, kde sa vyučujú kúzelníci
- kanadskí učitelia surfovania, ktorí sa priženili do Írska
- divní páni s neuveriteľne zvláštnym zmyslom pre humor, ktorých absolútne nečakane stretnete dvakrát
- poľskí šoféri sanitky
-írski muzikanti, ktorých materinským jazykom je stará írština, pretovám pochvália angličtinu a keď im poviete, že ste zo Slovenska, z kufravytiahnu starý akordeón značky "Heligonka", ktorý si z návštevySlovenska priviezol hollywoodsky herec Jeremy Irons a ktorý im Jeremy napárty na hrade po spoločnej jam session daroval
-a ešte austrálske manželské páry, nesmelé Poľky a presmelé írskečervenovlasé víly, Nigérijčanky s najkučeravejšími chlapcami, Nemcov,Litovčanov...
Obrazová príloha
Interiér sanitky a môj batoh na lôžku pre pacientov.
Neskutočný pán akordeonista a jeho slovenský úlovok od Jeremyho Ironsa.
