Callelongue v plnej kráse.
Myslíte, že naozaj lovili ryby? Mne by totiž úplne stačilo sedieť a pozerať sa do vĺn...
...tešiť sa z vody a slnka...
...alebo si stavať piesočné zámky. Spolu so vzdušnými.
Na marseillské popoludnie pri paláci Longchamps dohliadal tento okrídlený strážca.
Intelektuálne posedenie v tráve.
Petanquisti. Pán v modrých kraťasoch má fotenie očividne rád. Snáď mi odpustí, že som mu nevdojak urobila halúzkové fúzy...
Marseillské popoludnie sa dá stráviť napríklad aj kúpaním vo fontáne.
Samozrejme, všetko pod pozorným dohľadom strážkyň zákona. No nesvedčí im to v tej modrej?
Nápis "Chantier interdit au public" ma vždy fascinoval. Bezjedného písmenka to totiž znamená "Spievať na verejnosti zakázané". Spievať sa nesmie ani pri Cathédrale de la Major .
V Corbusierovom multifunkčnom dome sa nachádza škola, škôlka,potraviny, kino, malý hotel a telocvična. Na streche sa nachádza bazéna výhľad.
Výhľadstojí za to aj z vŕšku, na ktorom stojí bazilika Notre-Dame de laGarde . Socha Panny Márie na vrchole veže má vyše 11 metrov.
Moja najobľúbenejšia panoráma je však táto ihrisková. Na ihrisku to totiž žilo!
